Zvíkovský hrad

with Nekomentované

Minulé leto sme pri ceste na dovolenku navštívili starý juhočeský hrad Zvíkov.

Zvíkov (pôvodne nemecky Klingenberg) je hrad nad vodnou nádržou Orlík na sútoku Vltavy s Otavou v okrese Písek. 

Stojí na skalnatom ostrohu asi jeden kilometer severne od obce Zvíkovské Podhradí v nadmorskej výške 370 m. Hrad je ve správe Národního památkového ústavu a v návštěvných hodinách je prístupný verejnosti. Od roku 1958 je chránený ako kultúrna pamiatka ČR a v roku 1978 bol zapísaný na zoznam národných kulturných pamiatok ČR.

História hradu Zvíkov je spojená s královským rodom Přemyslovců. Prvý krok k založeniu pravdepodobne uskutočnil Přemysl Otakar I. (1197–1230), ktorý roku 1226 vymenil tzv. oujezd Oslovský, patriaci do majetku kláštora v Doksanoch, za šesť iných obcí. Získal tak do vlastnictva i skalnatý ostroh, na ktorom bol hrad vybudovaný.

Jeho potomkom patril až do vymretia rodu v roku 1306 . Potom ho získali do zástavy Rožmberkové , od ktorých ho vykúpil kráľ Karol IV. Počas husitských vojen sa však vrátil do zástavy Rožmberkům. Po nich sa v držbe hradu vystriedali Švamberkové , Eggenbergovci a nakoniec Schwarzenbergovci . Počas svojej histórie bol niekoľkokrát dobývaný a prestavovaný. Profesor August Sedláček ho vo svojom diele nazval kráľom  českých hradov.

V čase vlády Přemysla Otakara II. bolo dokončené obvodové opevnenie a hradné jadro postupne získalo svoju, palácovým krídlami uzavretú, päťbokú podobu. Z juhu sa do hradu vstupovalo Písecká bránou, pred ktorou sa nachádzala široká, v skale tesaná priekopa. Kamenný most cez ňu pochádza až z roku 1777.

Pohľad na hrad okolo roku 1800…

Hladina riek Vltava a Otava bola až do roku 1961 o 25 metrov nižšie, ako v súčasnosti. Hladina sa dvihla v dôsledku výstavby priehrady Orlík v rokoch 1954 – 1961.

Pohľad na hrad v roku 1835…

Najstarší stavbou na hrade je 20 metrov vysoká hranolová veža zvaná Markomanka (tiež Hlízova veža ) postavená z  bosovaných kvádrov. Meno Markomanka vychádza zo znakov, ktoré sú vyryté do niektorých kameňov vo vonkajšom plášti veže a ktoré niektorí bádatelia považovali za markomanské runy . Veža teda podľa nich bola oveľa staršia. V skutočnosti ide o  kamenárske značky , ktoré stredovekí robotníci vyrývali do kameňov ako svoj podpis a spôsob evidencie odvedenej práce už pri opracovaní kameňa v lome.Do veže sa vchádzalo na prízemí priamo z nádvoria a do ďalších poschodí sa vstupovalo zo schodiska vybudovaného v múre. Miestnosti na prízemí a na prvom poschodí boli zaklenuté rebrovými klenbami .Komnata na prvom poschodí sa nazýva Korunná sieň a po istú dobu tu boli uložené korunovačné klenoty. Pohľad na hrad z roku 1864…

Svoj názov hrad podľa povesti získal vďaka dcére praotca Čecha, ktorá sa zamilovala do istého mladíka. Otcovi sa jej milý nepáčil a vyhnal ich z domu. Milenci šli cestou necestou pozdĺž Vltavy, až došli na miesto, ktoré sa im zapáčilo. Postavili si tu obydlia. Po čase sa vydal praotec Čech na lov jeleňov a v lese stretol dve prekrásne deti, ktoré ho doviedli za svojou matkou. V tej spoznal svoju dcéru. Nechal im na tom mieste postaviť drevený zrub a podľa toho, že si tam zvykli, ho pomenoval Zvykov a tento názov sa skomolil.

Pohľad na hrad v roku 1890…

V roku 1306 vymrel rod Přemyslovců po meči a hrad bol podstúpený Jindřichu z Rožmberka. Najväčšiu slávu získal hrad za vlády Karola IV. (1346–1378), ktorý ho dal dôkladne opraviť a rád v ňom aj pobýval. Do dostavby hradu Karlštejn slúžil Zvíkov aj ako dočasné útočište korunovačných klenotov. Stratou tejto výlučnosti klesol význam Zvíkova ako hlavného královského hradu a ten začal často meniť majiteľov. Pohľad na hrad v roku 1902 …

V husitských vojnách bol hrad roku 1429 obliehaný Tábormi (v tej dobe bol hrad v držaní císara Zikmunda), nebol však dobytý. V roku 1437 získal hrad opät Oldřich z Rožmberka, vodca katolickej šľachty. Charakter královského hradu si Zvíkov udržal až do tretej tretiny 16. storočia, keď bol predaný pánom zo Švamberka. Švamberkovci prevedli na chátrajúcom hrade rozsiahle renesančné úpravy, ktoré však pôvodný charakter stavby nenarušili. Pohľad na hrad v roku 1904 …

Vynikajúci pevnostný systém hradu umožnil odolávat útočníkom aj počas tridsaťročnej vojny. Až v roku 1622 sa zvíkovská posádka vzdala presile
a hrad bol cisárským vojskom vyrabovaný a spustošený. Pohľad na hrad v roku 1909…

V roku 1623 získali hrad Eggenberkové a po ich vymretí v roku 1719 prešiel do vlastníctva Schwarzenbergů. Po rozdelení rodu na dve vetvy (1790) prešiel
Zvíkov do vlastníctva mladšej (tzv. sekundogeniturnej) vetvy, zastúpenej maršálom Karlom I. Schwarzenbergom, sídliacim na blízkom Orlíku. Pohľad na hrad v roku 1920…

Až vtedy bolo pristúpené k rozsiahlym zaisťovacím prácam: najskôr bola opravená kaplnka a zachránené gotické malby, ale stav muriva královského paláca bol už natoľko zlý, že sa v roku 1829 zrútila Nová brána, potom nasledoval zosuv časti paláca nad riekou. Preto bola po roku 1880 zahájená rekonštrukcia královského paláca aj hradieb. Pohľad na hrad už z lietadla v roku 1928 …

Pôvodné kamenné prvky majú ľahko narúžovelú farbu a sú od novo vsadených častí ľahko rozoznateľné. Práce boli ukončené na prelome 19. a 20.
storočia a Zvíkov sa stal opät skvostom českého staviteľského umenia. Pohľad na hrad v roku 1935.

Ako som už spomínal, v rokoch 1954 až 1961 bola postavená priehrada Orlík, ktorá vzdula vodu pri Zvíkovskom hrade až o 25 metrov. Zvíkov pred východom slnka

Teleso Orlickej priehrady je v reťazi vltavských priehrad najväčšie, najvyššie a najmohutnejšie. Jej 450 m dlhá betónová hrádza dosahuje v korune výšku 91 m.

Východ slnka …

Vzdutie je dlhé na Vltave 68 km, na Otave 23 km a na Lužnici 7 km. Najväčšia hĺbka je 74 m. Objemom zadržanej vody sa nádrž Orlík radí na prvé miesto v Českej republike. Stály objem nádrže, určený kótou 330,0 m, je 280 mil. m³. Zásobný objem je 374,5 mil.m³, z toho využiteľný zásobný objem po kótu 351,6 m predstavuje 85 mil. m³. Ochranný objem nad touto úrovňou je 62,1 mil m³ s maximálnou hladinou na úrovni 354,0 m nad morom. Celkový maximálny teoretický objem vody tak môže dosiahnuť 716,6 mil. m³.

Vodná elektráreň Orlík je umiestnená v ľavej časti rieky pri päte betónovej hrádze. Do prevádzky bola uvedená v rokoch 1960  – 1961 a celkový inštalovaný výkon činí 364 MW. Plného výkonu je elektráreň schopná dosiahnuť za 2 minúty a plní dôležitú úlohu pri stabilizácii frekvencie elektrickej siete.

Okrem hradu za návštevu stojí aj zvíkovský Pivovarský dvůr, ktorý sa nachádza medzi obcou Zvíkovske Podhradie a hradom.

Ponúkajú 10 druhov výborného domáceho piva, vynikajúcu kuchyňu …

… a tiež skvelé ubytovanie s vonkajším wellness a inými atrakciami …

Do videnia na Zvíkove …


 

833total visits,2visits today

Leave a Reply