Vietnam, 1.časť

Minulý rok som si hľadal novú, neokukanú destináciu na fotenie a našiel som severný Vietnam. Krajinu, ktorú my starší poznáme z čias socializmu, keď bolo v bývalom Československu veľa Vietnamcov v školách aj podnikoch, lebo Vietnam bola (a je dodnes) socialistická republika.

Najprv som chcel ísť cez cestovku, ale pri minuloročnom fotení tulipánov mi kolega Ondrej odporučil Jirku Zajíce, ktorý žije vo Vietname vyše 20 rokov a robí sprievodcovské služby po Vietname (aj Laose a Kambodži – www.vietnamtravel.cz), aby som to skúsil s ním. A dobre som urobil, lebo Jirka je profesionál vo svojej práci a navyše správny a pohodový chlap. Slovo dalo slovo, dohodli sme sa a tak s dvoma priateľmi sme sa ocitli na letisku v Budapešti na začiatku dobrodružnej a zaujímavej výpravy…

Na palube sme dostali ešte slovenský syr, maďarskú čokoládku a nemecké maslo …

Leteli sme do katarskej Dohy takmer 5 hodín a preleteli 3 900 km.

V Dohe bolo okolo polnoci a na ďalší let sme mali vyše dvoch hodín času. Vysmädnutí sme na letisku ale márne hľadali pivo, lebo Katar je arabská krajina …

Let do Hanoja trval 7 a pol hodiny a preleteli sme cca 5 500 km.

Na letisku nás okrem Jirku čakala aj facka, ktorú sme očakávali, v podobe 33 st.C a 100 % vlhkosti. Za pár sekúnd sme boli spotení ako myši 😊

Prvá zastávka na cigu bola pri priehrade Ghenh Che Lake …

Druhou zastávkou bola čajová oblasť Tan Cuong v provincii Thai Nguyen…

… kde sa vďaka červenohnedej pôde a mnohým stopovým prvkom, ktoré sú vhodné pre čajovníky, pestuje jeden z najkvalitnejších zelených čajov.

Nezameniteľnú chuť čaju z oblasti Tan Cuong dáva zmes pôdy, klímy a vysokých zručností skúsených pracovníkov s tradičnými tajomstvami…

Čerstvé čajové púčiky a listy sú po starostlivom zbere prirodzene vysušené. Potom sa puky a listy opekajú na panvici so stálou úrovňou teploty, kým sa púčiky nezačnú točiť a vysušia sa. Zelená farba sa zmení na čiernu …

Polotovar pripravený na ďalšie spracovanie …

Potom sa ručne, ako Popoluška, oddeľuje skutočný čaj od toho, čo tam už nemá byť …

… aby vznikol produkt, ktorý môžeme ochutnať a kúpiť si.

Táto rodina bola podľa nástenného kalendára kresťanská a patrila k cca 8% populácie Vietnamu, hlásiacej sa ku kresťanstvu …

Zelený čaj sa pije z malých kalíškov po dúškoch, je silný, horký, ale chutný a príjemný a pije sa pri každej príležitosti …

Prvý večer sme navštívili Jirkovu rodinu s manželkou a dvoma krásnymi deťmi …

Staršia Lilien nám zatancovala, zaspievala a aj ukázala, ako nádherné píše druháčka po vietnamsky …

… a anglicky …

Hneď prvý večer sme zistili, že vietnamská kuchyňa je vynikajúca a potvrdzovalo sa to každý nasledujúci deň …

Všetky tieto dobroty sa ponorili na pár minúť do vriaceho vývaru …

… a výsledok bol fantastický …

Alkohol v podobe ryžovej pálenky, ktorá ho má okolo 25 %, sa nalial na vrstvu ľadu, aby si v tom teple udržal správnu teplotu 😊

Symbióza živého (vidíš jašteričku ?) s vypchatým …

Druhý deň začínal pri hoteli, kde sme spali a oproti nemu bol strom s plodmi jackfruit – chlebovníka. Jackfruitový strom môže vyprodukovať až tri tony potravín tohto obrovského a úplne jedinečného ovocia za rok …

V rybníku domu oproti sa predvádzali koi kapre …

Bonsaje, ktoré boli na mnohých miestach, boli dokonalé …

Ranné selfíčko pred hotelom 😊

Raňajky v podobe zeleninových palaciniek sme si dali z miestnej kuchyne …

Ranná ulica ešte bez tradičného zhonu a motoriek …

Rozvody elektriny s európskym štandardom majú málo spoločné …

Jeden z nových mostov cez rieku Ben Tuong…

Aby sme zažili miestnu atmosféru, navštívili sme podzemný trh, kde bol prístup aj na motorkách …

Predávalo a kupovalo sa tu naozaj všeličo …

Živé kraby

Tieto úhory boli tiež živé …

Kohúty, sliepky, kurence …

Koreniny …

Občerstvenie …

Pamätník Cong Vien Song Cau. Pre Vietnamcov kosák a kladivo nie je symbol Sovietskeho zväzu, ale symbol ich práce …

Múzeum etnických menšín …

Na rannej kávičke, ktorá bola veľmi silná a podávala sa studená s ľadom, sedelo aj toto dieťa …

Okoloidúci …

Ďalšou zastávkou bolo zlatníctvo, kde sme si šli zmeniť doláre na dongy …

… a hneď sa z nás stali milionári 😊

Zlato sa tu nielen predáva, ale aj vykupuje, taví …

…. a spracováva …

A tu je výsledok …

Zaujímavosťou je, že sa predáva čisté, 24 karátové zlato, a nie 14 karátové, ako u nás …

Na benzínovej pumpe …

Rúška nosia všetci ani nie kvôli smogu, ale kvôli všadeprítomnému prachu …

Ďalšou zastávkou bola pagoda Den Duom. Chrám bol postavený za panovania čínskej dynastie Ly pred tisíc rokmi …

Stopa tigra …

Tiger juhočínsky …

Interiér pagody …

… s všadeprítomným Ho Chi Minh – om

O ňom si viac povieme neskôr …

Správca, s ktorým sme si dali čaj …

Súčasť pagody Den Duom

Takto vyzerá tabak, keď kvitne …

Všade prítomné psy …

… a iné domáce zvieratká …

Ryžové polia zblízka …

Dobrým Jirkovým zvykom bolo, že sme sa každý deň zastavili v nejakej rodine u Jirkových známych …

Prízemie miestnych obydlí patrilo domácim zvieratám a skladom …


… a na poschodí sa bývalo …

Táto pani (vpravo) má okolo 75 rokov a je stále čulá a čiperná …

Ďalšie z obydlí tejto osady …

Miestni ryžovači zlata …

Bežné zážitky z horských ciest … najprv sme ho chceli obísť, ale krajnica bola mäkká a zapadli by sme a tak sme počkali, kým sa mu nepodarilo posunúť auto doprava na kopu hliny a náklad vyložiť …