Provensálsko som navštívil už v roku 2016, ale moc fotografií mi nezostalo, keďže mi neskôr ukradli notebook aj s fotografiami. A to bol jeden z dôvodov, prečo som sa sem po dvoch rokoch cestou na francúzsku riviéru vrátil.

Keď sme prichádzali k poliam s levanduľami, zdalo sa mi, že ideme neskoro a už sú pokosené. No čím bližšie sme boli, tým tých nepokosených polí pribúdalo a my sme sa tešili fialovej nádhere.

Ubytovaní sme boli v obci Les Salles na brehu jazera Lac de Sainte-Croix. Podľad z balkóna izby na jazero.

Ráno pred svitaním sme sa vybrali k levanduľovým poliam, ktoré krásne voňali. Pohľad na ne z výšky.

Keď vyšlo slnko, všiel aj úsmev a vyleteli aj teplovzdušné balóny z lúky v pozadí.

Levanduľa je rod rastlín patriacie do čeľade hluchavkovité (Lamiaceae), obsahujúci 20-40 druhov. Sú to zvyčajne polokry, ktoré sa vysádzajú v skupinách.

Silica, zvaná levanduľový olej, sa používa v lekárstve, kozmetike a aromaterapii; má protizápalové, antiseptické a repelentné účinky. Široké využitie má aj v gastronómii ako korenie a na výrobu sirupov a vín. Ochutnali sme aj destilát z levandulí a bol výborný 🙂

Jazero Lac de Sainte-Croix …

… je napájané vodou z rieky Verdon …

… ktorá počas miliónov rokov vyhĺbila najhlbší a najširší kaňon v Európe – Grand Canyon du Verdon. Samotný kaňon sa tiahne v dĺžke 50 km od mestečka Castellane až k jazeru Sainte-Croix. Strmé skaly okolo neho majú až 700 m, zatiaľ čo jeho šírka sa miestami zužuje len na šesť metrov (foto internet).

V kaňone som v roku 2016 strávili dva dni, je krásny zhora, aj zdola od rieky, ale fotky mi z neho neostali …

Cez deň sme navštívili krásne mestečko Moustiers-Sainte-Marie na úpätí hory.

Moustiers-Sainte-Marie je dedina či mestečko založené v roku 433.

Je preslávené keramikou zvanou Fajáns (z franc. Faïence , it. Faenza). Sú to hrnčiarske výrobky žltkastej alebo červenkastej farby, ktoré sú pokryté bielou nepriehľadnou glazúrou. Sú považované za jemnú keramiku a pripomínajú porcelán.

Dominantou mestečka je kaplnka Chapelle Notre dame de Beauvoir postavená na skalnom výbežku medzi horskými štítmi spojenými strieborným reťazou so zlatou hviezdou. Zdola tam vedie krížová cesta.

Hviezdu vidno hore v strede na obrázku, kostol je pod ňou.

Reťaz má 225 metrov, jej pôvod siaha do 10 storočia. Hviezda, aj reťaz boli niekoľko krát menené, terajšia hviezda má asi 50 rokov.

Tu ju vidno vpravo hore.

Románsky kostol Notre-Dame-de-l’Assomption z 12. storočia

Interiér románskeho kostola Notre-Dame-de-l’Assomption

Na obede, kde sme si dali miestne špeciality.

Aj pivo bolo miestne, len v pohároch značky, ktorú nepijem 🙂

Z útesu nad mestečkom vyviera voda, ktorá tvorí pekné vodopády a vraj sa používa aj na výrobuy elektrickej energie.

Večer som stávil znova na voňavých levanduľových poliach.

No nie sú krásne ?

Cestou späť som sa ešte zastavil pod mestečkom Moustiers-Sainte-Maria a pozoroval ho vo večernom svetle.

Posledný deň v Provensálsku sme navštívili mestečko Castellano. Podľad na mestečko zhora. Na 200 metrov vysokej skale je kaplnka Notre Dame du Roc.

Pohľad na kaplnku zdola

Kostol Najsvätejšieho Srdca, teraz farský kostol, bol postavený v rokoch 1868 – 1873 otcom Pougnetom a je zasvätený Panne Márii.

Romásky kostol svätého Viktora …

… a jeho interiér.

Názov Castellane sa v textoch objavilo prvýkrát v rokoch okolo 965 – 977 ako Petra Castellana.

Uličky Castellane

Provensálsko je krásne, oplatí sa ho navštíviť…

 

 

 

 

 

9805total visits,2visits today