PORTUGALSKO V.

Na konci augusta v roku 2021, v prestávke kovidu, keď sa uvolnili pravidlá pre cestovanie, som spolu s českými fotografmi navštívil Portugalsko.

V piatom článku sme sa dostali do druhého najväčšieho mesta Porta. Po západe slnka sme sa dostali k ikonickému mostu mesta, ktorý je pomenovaný po vládcovi II. polovice 19. storočia Ľudovítovi I. Portugalskom – Ponte de D. Luís I.

Most je oblúkový, železný, dvojpodlažný, v hornej časti jazdia metro a cyklisti a chodia chodci, zatiaľ čo v tej spodnej jazdia autobusy, autá a motorky. Most je dlhý viac ako 385 metrov a takmer 45 m vysoký. Slávnostne bol otvorený v roku 1886 a svojím rozpätím 172 metrov sa stal vo svojej dobe najdlhším mostom tohto typu na celom svete.

Most navrhol Eiffelov spolupracovník, v Berlíne narodený Théophile Seyrig. Most Ľudovíta I. bol postavený vedľa staršieho visutého mosta Ponte do Pensil, ktorý už nestačil rastúcej prevádzke a ktorého zvyšky nájdeme pri vstupe na dolné podlažie. Jeho otvorenie prebehlo v dvoch etapách. V spomínanom roku 1886 bolo totiž otvorené len „horné poschodie“ mosta, zatiaľ čo „prízemie“ si na svojich „päť minút slávy“ muselo ešte viac ako rok počkať. Celá stavba pritom bola zahájená v roku 1881, čo nie je zlé, keď si uvedomíme, že vláda schválila jeho možnú stavbu až v roku 1879.

Obraz z výstavby mosta

V súvislosti so stavbou mosta Ponte Luís I je určite zaujímavé, že konkurenčný návrh samotného Gustava Eiffela nebol prijatý, aj skutočnosť, že Seyringov návrh, ktorý pomerne prekvapivo zvíťazil, podávala belgická spoločnosť Société de Willebroeck. Pôvodne slúžili obe poschodia mosta peším aj cestnej doprave, vyhradenie horného poschodia, ktoré je aj obľúbenou vyhliadkovou terasou, linke D portského metra prebehlo až v roku 2003.

Už od roku 1982 je most portugalskou národnou pamiatkou. Napriek tomu aj dnes býva občas tento most zamieňaný s neďalekým jednoposchodovým železničným mostom Dona Maria Pia, ktorého autorom je Gustav Eiffel.

Výstavba tohto mosta prebiehala od 5. januára 1876 do 4. novembra 1877. Most tvorí jeden polkruhový oblúk z tvárneho železa s rozpätím 160 m. Most je postavený vo výške 61,2 m nad hladinou s celkovou dĺžkou 563 m a šírkou 6 m. V čase dokončenia bol most najdlhším oblúkovým mostom na svete. Most slávnostne otvoril portugalský kráľ Luís I. a bol pomenovaný podľa kráľovnej Maria Pia. Za mostom je nový železničný most Ponte de São João, ktorý sa používa v súčasnosti.

Elegantný kostol Saint Ildefonso z 18. storočia s fasádou pokrytou bielo-modrými dlaždicami, ktoré na nej pribudli v 30. rokoch 20. storočia.

Kostol ctihodného tretieho rádu Nossa Senhora do Carmo bol postavený v barokovo-rokokovom štýle v druhej polovici 18. storočia v rokoch 1756 až 1768.

Tento kostol je tiež známy bočnou fasádou zdobenou dlaždicami.

Interiér kostola – zdroj internet (vo väčšine kostolov je zakázané fotiť vo vnútri).

Z ulíc Porta

Lanovka Gaia sa začala stavať v marci 2009 a do prevádzky bola uvedená o dva roky neskôr, v apríli 2011. S podporou mestskej rady Vila Nova de Gaia je vnímaná nielen ako zariadenie na turistické účely, ale aj ako prostriedok udržateľnej dopravy, ktorý spája hornú palubu mosta Luís I a mestskú štvrť Cais da Cidade de Gaia na ľavom brehu Duoro.

Jedna z najkrajších knižníc sveta funguje v Porte už od roku 1906. Knižnica láka mnoho turistov Harryho Pottera, pretože práve na tomto mieste čerpala Rowlingová inšpiráciu počas písania prvého dielu.

Ja som sa do nej nedostal, lebo vonku bola dlhočizná rada a ja som nemal čas čakať.

Zvonica Torre dos Clérigos. Vnútrom tejto 76 m vysokej barokovej zvonice s výhľadom na celé mesto vedie točité schodisko.

Na námestí Placa da Leberdade v centre starého mesta sa nachádza historická pamiatka Dom Pedro IV., ktorá pripomína mocenský boj o portugalský trón medzi Pedrom, ktorý bol v rokoch 1822 – 31 brazílskym cisárom a jeho bratom Miguelom.

Kostol de Santo António dos Congregados z r.1703

Interiér kostola – zdroj internet.

Železničná stanica São Bento pochádza zo začiatku 20. storočia.

Výnimočná je svojou vnútornou výzdobou. Veľké panely z približne dvadsiatich tisíc dlaždíc azulejos (551 metrov štvorcových) navrhol a namaľoval Jorge Colaço. Nástenné maľby predstavujú momenty v histórii krajiny a viacfarebné panely zobrazujú vidiecke scény zobrazujúce ľudí z rôznych regiónov.

Prechod k vlakom

Pri stanici sú na úzkej päťposchodovej budove tabule, ktoré hovoria, že si môžete „ Vestir Bem E Barato Só Aqui “ – tu sa dobre a lacno obliecť. Ja som si tu v blízkom obchodíku tiež kúpil mikinu s motívom Porta 🙂

Porto Cathedral – románska katedrála na kopci s interiérmi, ktoré pripomínajú pevnosť, rozetovým oknom a gotickými ambitmi. Predrománsky kostol sa spomína v De Expugnatione Lyxbonensi ako ešte existujúci v roku 1147, takže výstavba súčasnej budovy sa začala v druhej polovici 12. storočia a práce pokračovali až do 16. storočia. V 18. storočí došlo k významným barokovým prístavbám a k ďalším zmenám došlo v 20. storočí.

Interiér kostola – zdroj internet.

Tak ako v Lisabone, aj v Porte premávajú krásne historické električky.

Autá, na ktorých sa robia prehliadky mesta pre turistov

Kláštor Serra do Pilar alebo kláštor Santo Agostinho da Serra do Pilar sa nachádza na vyvýšenine zvanej Serra do Pilar. Kláštor patril Rádu svätého Augustína a jeho výstavba začala v roku 1538 a pokračovala počas nasledujúcich storočí v niekoľkých etapách výstavby, ktoré výrazne zmenili pôvodný projekt.