Národné parky USA – Zion National Park

Národné parky juhozápadu USA – Zion National Park

Cestou z Údolia smrti sme prechádzali cez Las Vegas. Dnes je hlavným mestom hazardu a zábavy. Oázou však bolo vždy. Nenadarmo dal mexický prieskumník Rafael Rivera v 20. rokoch 19. storočia tejto oblasti meno Vegas – po španielsky úrodná pôda. Bolo to totiž jedno z mála miest v Nevadskej púšti, kde sa mohli obchodní cestujúci osviežiť. Dejiny mesta Las Vegas sú históriou vody. Púštna metropola za ňu vďačí artézskym studniam, ktoré zavlažujú rozsiahle zelené lúky. Objavil ich v prvej polovici 19. storočia americký prieskumník Jedediah Smith.

Las Vegas má 600-tisíc obyvateľov. Každoročne navštívi mesto okolo 40-miliónov turistov. Všetky fotky sú urobené z idúceho auta, lebo sme pre zápchy nezastavovali :o)

V Las Vegas je okolo 125-tisíc hotelových izieb a denne sa tam uskutoční 315 svadieb.

Cesta Las Vegas k hazardu sa nezdala byť spočiatku taká jednoduchá, akou nakoniec bola. Krátko po založení mesta rozhodli štátne úrady v Nevade o úplnom zákaze hazardu. Do platnosti vstúpil v októbri 1910 ako v poslednom štáte na západe USA.

Zakázané bolo všetko: vrátane populárneho hádzania mince za drink. „Ruleta sa navždy zastavila, rovnako ako kocky a svišťanie kariet,“ kričali titulky Nevada State Journal. „Navždy“ nakoniec trvalo iba tri týždne.

Ilegálny hazard na seba nenechal dlho čakať. Z ilegality „šťastena“ vystúpila až v roku 1931, keď miestny parlament zlegalizoval kasína.

Do oblasti navyše prišla vítaná vzpruha v podobe Hooverovej priehrady. Jej výstavba zamestnala vyše 5-tisíc ľudí, ktorí boli zároveň potenciálnymi zákazníkmi kasín a ostatných „zábavných“ klubov.

Aj vďaka priehrade vzrástol počet obyvateľov na 25-tisíc a všetci chceli jedno: rýchlo zbohatnúť.

Prvým majiteľom licencie sa stal Northern Club, prvou kasínovou ulicou bola Fremont Street pomenovaná podľa jedného z prvých prieskumníkov oblasti.

Apache Hotel mal zas v roku 1932 prvý výťah v meste, El Rancho Vegas sa v roku 1941 stalo prvým kasínom, ktoré poskytovalo aj hotelové ubytovanie.

Vegas sa tak z mekky hazardu postupne menil aj na turistickú destináciu. Bujnel biznis, bujnel hazard a bujnela aj miestna mafia.

A napriek tomu, že mnohí vážení biznismeni mali prepojenie na organizovaný zločin, prílev turistov sa dodnes nezastavil.

Len do roku 1954 tam osem miliónov ľudí v kasínach prehralo 200 miliónov dolárov. Pri ruletách začali návštevníkov zabávať hviezdy ako Frank Sinatra, Elvis Presley, Dean Martin či Bing Crosby.

V roku 1976 legalizovali kasína aj v Atlantic City v New Jersey, čím Nevada prišla o svoju výsadu „dekadentného“ mesta.

Preto začali vznikať ešte väčšie megarezorty, aby si udržali prvenstvo: kasína s hotelmi, hotely so zábavnými šou a Vegas sa stalo útočiskom celebrít.

V roku 1989 sa navyše postavil Mirage – prvá megastavba mesta, ktorá mala vyše 3-tisíc izieb s pozlátenými oknami.

Neskôr prišli aj MGM, hotel Stratosféra so zábavným parkom na vyhliadkovej veži a Wynn Las Vegas – stavba za 2,7 miliardy dolárov.

Caesars Palace je lasvegaský hotel napodobujúcí štýl starovekého Ríma. Otvorený bol v roce 1966 a je to najstarší hotel v Las Vegas, ktorý kopíruje pamiatky.

Aj piráti z Karibiku tu majú svoje miesto…

Po zážitku z Las Vegas sme večer dorazili do národného parku Zion, na miesto zvané Kolob Terrace. Západ slnka nám ušiel o pár minút, ale pozápadovka s opunciami aj tak vyšla :o)

Ráno sme sa vydali do úžiny Zion Canyon, ktorá je viac ako 24 kilometrov dlhá a takmer kilometer hlboká.

Zion je najstarší národný park v americkom štáte Utah. Oblasť pri meste Springdale bola kongresom vyhlásená za národný park už v roku 1919.

Zion znamená „nebeské mesto“ a Kolob Canyons sú pomenované po mieste, popísané v mormónskej biblii ako u Božieho trónu.

Cez deň sme sa vydali do The Narrows, čo je najužšia časť Zion kaňonu.

Táto tiesňava, so stenami 300 m vysokými a len pár metrov široká, je jedným z najobľúbenejších oblastí v národnom parku Zion.

Keďže okolo rieky sú kolmé steny a nie sú tu chodníky, každý sa brodí priamo v rieke. Hĺbka vody bola väčšinou po kolená, ale boli miesta aj tak do pol stehien …