Jarná Morava, Rakúsko a Slovinsko

with Jeden komentár

Veľkonočné sviatky poskytujú viac dní voľna za sebou, ako bežný víkend a to sme využili na jarnú návštevu prírodných krás našich susedných krajín.

Južná Morava je nazývaná aj moravským Toskánskom pre jej podobnú, malebnú, zvlnenú krajinu.

A preto cestou do Rakúska sme navštívili tieto moravské polia s rozkvitnutými stromami.

Krajina okolo Kyjova je mimoriadne fotogenická, tvarovo aj farebne …

Miestne vinice …

… sady …

… a zase vinice …

Jar je krásná, však ?

Po prekročení česko – rakúskych hraníc sme navštívili hrad Kreuzenstein severne od Viedne.

Keďže na moravských lúkach sme sa zdržali viac, ako sme plánovali, na hrad sme prišli neskoro a mohli sme si ho pozrieť iba zvonku…

 Hrad, ktorý stojí na mieste niekdajšieho predchodcu z 12. storočia, postavil v rokoch 1874 – 1906 Johann Nepomuk gróf Wilczek (1837 – 1922).

Večerným cieľom tohto dňa bolo rakúske jazero Podersdorf s jeho majákom na móle.

Hovorí sa, že kto nemá fotografiu tohto majáku, nebol v Rakúsku …

Keďže ide o dlhočasové expozície, turisti, ktorí si robili selfíčka pre majákom vyzerajú ako duchovia 🙂

Skoro ráno som bol opäť pri majáku a čakal na prvé lúče …

… ktoré sa ale cez oblaky nedostali von …

Po raňajkách sme sa vybrali do Slovinských hôr a okolo obeda sme dorazili do oblasti Jezersko …

… konkrétne k Planšarskemu jazeru.

Jazero ma z výšky tvar srdca a je ľadovcového pôvodu.

V pozadí Kamnické Alpy.

Dali sme si dobrý obed na čerstvom vzduchu a pokračovali ďalej …

Pri ceste ma zaujalo púpavové pole a keďže v tom čase u nás ešte púpavy nerástli, jednu som si vyfotil …

Ďalšou zastávkou na našej ceste bola tiesňava Vintgar, ktorá je súčasťou Triglavského národného parku a patrí k najväčším turistickým atrakciám celej oblasti.

Tiesňava Vintgar je dlhá 1,6 kilometra a v celej tiesňave sa turisti pohybujú nad vodou po drevených mostíkoch, alebo po úzkych chodníčkoch na brehu.

V roku 1891 tiesňavu spoločne objavili fotograf Benedikt Lergetporer a kartograf Jakob Žumer.

O dva roky neskôr bola otvorená pre verejnosť.

Cieľom tohto dňa bol slovinský skvost – jazero Bled.

Ubytovali sme sa priamo na brehu jazera a z okna sme sa mohli kochať jeho krásou …

Jazero nemá žiadny významný prítok, zásobujú ho predovšetkým podzemné žriedla a termálne pramene v jeho severovýchodnej části.

Tie spôsobujú, že voda v jazere je príjemne teplá – až 26 °C (jedno z najteplejších alpských jazier), takže umožňuje kúpánie počas celého leta až do septembra.

Krásu miesta umocňuje ostrov pomenovaný „Blejski Otok“ s pútnym kostolom panny Márie so staroslovanským cintorínom. Kostol sa nachádza takmer uprostred jazera (foto z internetu).

 Archeologovia na ostrove objavili stopy osady z 11. až 8. storočia pred Kristom a slovanské kultovné miesta z 9. a 10. storočia po Kristovi so základmi predrománskej kaplnky.

Nočná prechádzka okolo jazera stála za to …

Druhá časť výletu nabudúce …

1099total visits,2visits today

One Response

  1. […] prvej časti sme navštívili Južnú Moravu, rakúsky Podersdorf a slovinský Bled. V druhej časti […]

Leave a Reply