Island – časť tretia …

with Nekomentované

V putovaní po Islande pokračujeme opäť na ľadovcovej čiernej pláži Jökulsárlón, ktorá ponúka nespočetné množstvo rôznych kompozícii …

Keďže ľadová jaskyňa, ktorú sme navštívili (v minulom článku) nás moc neoslovila, rozhodli sme sa vybrať na úpätie ľadovca, hľadať nejakú inú ľadovcovú jaskyňu …

… hľadali sme, hľadali, ale nič nenašli  …

Cestou späť sme si vyfotili jednu z miestnych hôr.

Pri ďalšom putovaní sme stretli stádo sobov, kde boli mladé hravé kusy  …

… aj starší pán …

🙂

Podvečer sme zavítali k ústiu ľadovca, kde sa nachádzalo zamrznuté jazero Fjallsárlón.

Ľad aj oblaky hrali krásnymi farbami a napriek zime a mohutnému vetru to bol zážitok …

Tento kus ľadu mi pripomínal zamrznutú labuť …

Ústie ľadovca mi zase pripomínalo zástup ľadových vojakov …

Ráno sme boli posledný krát na pláži Jökulsárlón …

Cestou na ďalšie zaujímavé miesto nás zaujala opustená stavba a plávajúce mraky nad ňou …

To ďalšie zaujímavé miesto bol 454 m masív Stokksnes pri juhozápadnom pobreží Islandu pri mestečku Hofn.

Hofn bolo jedným z prvých sídel na Islande, ktoré postavil Hrollaugur Earl z nórskeho Møre.

Počas druhej svetovej vojny sa oblasť Horn stala základňou pre britskú armádu a neskôr tu bola založená radarová stanica NATO. V súčasnosti je už opustená.

Pod masívom sú zaujímavé čierne pieskové duny, na ktorých rastie skromná vegetácia.

Tie si boli pozrieť aj jazdkyne na koňoch …

Hory pozdĺž cesty do Hofn-u.

Skógafoss je jeden z najväčších vodopádov v krajine so šírkou 15 metrov a výškou 60 metrov.

Po pravej strane vodopádu je chodník, po ktorom sa dá dostať až nad ústie vodopádu.

Z plošiny v polovici chodníka bol takýto výhľad …

… z vrcholu takýto …

Ďalším navštíveným vodopádom bol Seljalandsfoss. Vodopád má výšku 60 m a je napájaný riekou Seljalands, ktorá má svoj pôvod v ľadovci Eyjafjallajökull.

Zaujímavosťou vodopádu je to, že sa dá celý obísť cez jaskyňu za vodopádom a tak tam môžu vzniknúť aj takéto selfíčka 🙂

Podmienky na fotenie sú úžasné, lebo človek je po chvíľke celý mokrý z vodnej triešte, ktorá je kvôli vetru všade … fotil som tak, že som si chrbtom otočený utrel objektív, prikryl šatkou, nastavil kompozíciu, čakal, kým vietor nebude fúkať na mňa, na chvíľku odkryl, cvakol a dúfal, že kvapiek na ojektíve nebude veľa :o) vtedy som v praxi otestoval, že foťák aj objektív sú naozaj vodotesné (a aj moje obutie a oblečenie :o)

V čae nešej návštevy tam absolvovala fotenie nejaká japonská huslistka, ktorá si to iste v tom vetre a zime užila 🙂

Aké by to bolo, keby sme nenavštívili aj hlavné mesto Reykjavík  a jeho slavny (aj kontroverzný) kostol Hallgrímskirkja (v preklade Hallgrímurov kostol).

Volá sa po Hallgrímurovi Péturssonovi (1614 – 1674), islandskom básnikovi a kňazovi, autorovi Passíusálmar – Pašiových chorálov.

Vďaka svojej výške 74,5 metra je štvrtou najvyššou budovou na Islande, po vysielači Hellissandur, vysielači Eiðar a mrakodrape Smáratorg Tower.

Pred kostolom sa nachádza socha Leifa Erikssona. Na svojom mieste stála už pred zahájením výstavby kostola. Je darom Spojených štátov k festivalu Althing Millennial Festival, konanému v roku 1930, pri príležitosti osláv 1 000 rokov existencie islandského parlamentu, prvého politického a zákonodárneho zhromaždenia v Európe.

Kostol naprojektoval architekt Guðjón Samúelsson v roku 1937. Jeho stavba sa začala v roku 1945 a o 38 rokov neskôr, v roku 1986, bol dokončený.

Jeho hlavná veža bola dokončená dlho pred skončením výstavby celého kostola. Stavbu inšpirovali čadičové stĺpy islandských hôr a vodopádov.

V kostole sa nachádza veľký mechanický organ od nemeckého tvorcu organov, Johannesa Klaisa z Bonnu. Je 15 metrov vysoký a váži 25 ton.

Jeho stavba bola dokončená v decembri 1992.

Interiér kostola …

Mesto (respektíve osada) bolo založené vikinským osadníkom Ingólfurom Arnarsonom už v roku 874. Pomenoval ho Reykjavík, čo znamená v islandčine dymová zátoka (od termálnych prameňov a gejzírov v jeho okolí).

18. augusta 1786, vtedy 167 žijúcich obyvateľov v osade, dostalo mestské práva. Od roku 1904 bolo mesto poctené titulom hlavného mesta ostrova.

Univerzita Háskóli Íslands bola v meste založená o 7 rokov neskôr roku 1911.

Pri sčítaní ľudu v roku 2011 malo mesto 119 108 obyvateľov.

Farebnosť a optimizmus na mňa dýchali z týchto stavieb …

Reykjavík je najsevernejšie ležiace hlavné mesto na svete, nachádza sa takmer pri severnom polárnom kruhu.

Kovový skelet lode “Sun Voyager” na nábreží v Reykjavíku pripomína založenie hlavního mesta Islandu Vikingami.

V roku 1986 bola iniciovaná súťaž o sochu pri príležitosti 200. výročia založenia mesta Reykjavík.

 Súťaž vyhral Jón Gunnar s hliníkovým modelom vikingskej lode (42,5 x 88 x 36 cm). Samotná loď je z nehrdzavejúcej ocele a stojí v kruhu na žulových doskách.

„Sun Voyager“ bola odhalená 18. augusta 1990.

Cestou na letisko sme sa zastavili pri jednej geotermálnych elektrárni.

Obnoviteľné zdroje energie poskytujú takmer 100 percent výroby elektrickej energie Islandu, 75 procent pochádza z vodných a 25 percent z geotermálnych elektrární.

Letisko Reykjavík – Keflavík je najväčšie letisko na ostrove a zároveň hlavným uzlom pre medzinárodné lety smerujúce na ostrov.

Interiér letiska …

Z Islandu sme odlietali po dvoch týždňoch plný zážitkov …

… leteli sme cez nórske Oslo.

Toto už je let z Osla …

… do Prahy …

… Island nie je ideálne miesto na trvalý život, ale na zážitky je ako stvorený … odporúčam, Island sa oplatí vidieť aj naživo …


 

3327total visits,1visits today

Leave a Reply