ČESKO IV. – Jarino foto

Z Českého raja sne sa vybrali na sever do obce Sychrov, v ktorej je štátny zámok Sychrov.

Novogotický zámok Sychrov, ktorý slúžil ako rezidencia pôvodom francúzskeho rodu Rohanov, poznáte z rozprávky Zlatovláska či Nesmrteľná teta.

Zámok je verejnosti sprístupnený v značnom rozsahu, takže jeho prehliadka poskytne návštevníkom dokonalú predstavu, ako sa v 2. polovici 19. storočia žilo na vidieckom sídle bohatej šľachtickej rodiny. Zámocké izby sú zariadené pôvodným nábytkom, obrazmi a ďalšími doplnkami; väčšina miestností tiež vyniká bohatou rezbárskou výzdobou.

História miesta, kde sa zámok nachádza, siaha do 15. storočia. V tom čase tu bola tvrz, ktorá bola majetkom českej kráľovskej komory. Na jej mieste bol v 16. storočí vystavaný panský kamenný dom a v rokoch 1690 – 1693 neveľký barokový zámok, ktorého stavebníkom bola rytierska rodina Lamottov z Frintroppu.

Situácia sa radikálne zmenila 30. augustom 1820, kedy sa novým majiteľom Sychrova a svijanského panstva stal knieža Karol Alain Gabriel Rohan. Týmto rokom začína 125 ročná éra Rohanov na Sychrove a doba najväčšej slávy zámku.

Kolískou rodu Rohanov bola Bretónsko, kde o nich môžeme vystopovať najstaršiu zmienku už v roku 951. V priebehu storočí sa ich postavenie upevňovalo, až sa zaradili medzi desať najvplyvnejších šľachtických rodov vo Francúzsku a ako priami bratranci francúzskych kráľov získali aj titul princov z kráľovskej krvi. Rod tvorilo niekoľko línií, ktorých príslušníci zaujímali významné úrady – vojenské, politické i cirkevné.

Po Veľkej francúzskej buržoáznej revolúcii opustili Francúzsko a usadili sa v rakúskej monarchii. Na rozdiel od iných šľachtických utečencov, ktorí sa vracali späť do Francúzska, zostali Rohanovia v Čechách, aj keď boli neskôr na návrat priamo vyzvaní.

Hlavným sídlom rodu bol práve Sychrov, ktorý však v podobe schátraného barokového kaštieľa nevyhovoval požiadavkám kladeným na vojvodske a kniežacie sídlo. Už za prvého majiteľa, kniežaťa Karla Alaina Gabriela Rohana, sa uskutočnila veľkolepá empírová prestavba (dokončená v roku 1834). Stavebný vývoj zámku však pokračoval predovšetkým za kniežaťa Kamila Jozefa Filipa Idesbalda Rohana, kedy sa rodila dnešná novogotická podoba Sychrova. Romantická novogotická prestavba z rokov 1847 – 1862, uskutočnená podľa projektu profesora akadémie výtvarných umení Bernarda Gruebera, zaradila Sychrov medzi najvýznamnejšie pamiatky historických slohov 19. storočia.

Cestou do Liberca sme sa zastavili v hoteli Obří sud, ktorý sa nachádza na Jestědskom hrebeni nad zjazdovkou a bobovou dráhou..

Dali sme si domáce pivko a …

… a miestne špeciality.

Prvá písomná zmienka o Liberci je z roku 1352, za vlády Redernovcov bol roku 1577 Liberec Rudolfom II. povýšený na mesto. V rokoch 1622 – 1634 patril Albrechtovi z Valdštejna, po jeho zavraždení pripadol Liberec Matejovi Gallasovi.

V 18. storočí zaznamenal Liberec veľký rozvoj textilného priemyslu, spočiatku to boli dielne súkenníckych majstrov, ktoré sa neskôr zmenili na manufaktúry.

19. storočie je zlatým vekom Liberca, kedy dochádza k búrlivému rozvoju mesta, kedy vznikajú honosné vily, nová radnica či divadlo (1883).

Liberec bol do konca druhej svetovej vojny mestom nemeckým so 7% menšinou Čechov a hlavným mestom po Mníchove vzniknutých Sudetov. V tridsiatych rokoch bol zároveň centrom henleinovcov.

Najvýznamnejšími budovami sú novorenesančná radnica (1893) a zámok (17. storočie),

z modernej architektúry nová budova Krajskej vedeckej knižnice a predovšetkým vysielač Ještěd (1973) na rovnomennej hore, dnes symbol mesta.

Ještěd v 19.storočí

13. januára 1907 bola slávnostne otvorená nová horská chata na Ještěde, o ktorú sa roky snažil Nemecký horský spolok pre Ještědské a Jizerské hory. Stavba trvala iba šesť mesiacov. Kamenná budova s dvadsiatimi ôsmimi metrami vysokou vyhliadkovou vežou zahŕňala hostinské izby, nocľaháreň, spoločenskú miestnosť a šenkovňu. Čoskoro sa stala novou siluetou hory Ještěd a obľúbeným miestom nespočetných návštevníkov vrcholu nad Libercom.

Budova na vrchlole z polovice 20. storočia už s lanovkou.

Vo štvrtok 31. januára 1963 horská chata pri neopatrnom rozmrazovaní zamrznutého potrubia vyhorela. Mnoho ľudí z okolia mohlo len smutne sledovať, ako sa na nočnom nebi odráža požiar budovy, viditeľný zo širokého okolia.

Hneď na druhý deň po požiari sa na vrchol Ještědu vydali libereckí projektanti, aby zhodnotili, či je možné vyhorenú chatu opraviť. Na prvý pohľad bolo jasné, že požiar chatu zničil úplne. Bola preto vyhlásená architektonická súťaž na novú podobu vysielača a hotela s reštauráciou. Len pár mesiacov po požiari vybrala komisia víťazný návrh architekta Karla Hubáčka, ktorý ako jediný umiestnil vysielač aj hotel s reštauráciou do jednej stavby.

Základný kameň nového hotela a vysielača na Ještěde bol položený 30. júla 1966. Samotná stavba však napokon trvala 7 rokov. K veľkému spomaleniu došlo najmä po roku 1968, kedy bola takmer zastavená. Na stavbe je použitých niekoľko – v tej dobe – úplne nových technológií i materiálov. Mnoho zo zvolených technických riešení bolo v budúcnosti použitých na ďalších stavbách u nás aj vo svete.

V lete 1973 bola stavba na Ještěde dokončená a v septembri bola odovzdaná verejnosti. Aj keď si ľudia spočiatku ťažko zvykali na novú siluetu nad Libercom, čoskoro po svojom otvorení sa Ještěd stal novou atrakciou a obľúbeným miestom výletov.

Večera v reštaurácii

Bolo tam aj jedno zrkadlo, ktoré by chcela skoro každá žena – zoštíhlujúce 🙂

Ráno pred východom slnka som pozoroval ešte nočný Liberec.

Pohľad na opačnú stranu

Ještěd a Liberec z vtáčej perspektívy

Dieťa z Marsu z r.2003 na skalách pod vežou.

Ešte pred východom slnka …

Ještěd tohto roku oslávil okrúle 50-tiny

Po východe slnka

Elektrina je stále potrebná aj z tepelných elektrárni, aj z veterných …

Ďalšou zastávkou na púti po severe čiech bol hrad Frýdlant. Patrí k najrozsiahlejším a najvýznamnejším pamiatkovým celkom v severných Čechách. Spája v sebe dva architektonické útvary: stredoveký hrad a renesančný zámok. Hrad bol vybudovaný okolo polovice 13. storočia. V roku 1278 získali panstvo Bibrštejnovci, ktorí sa významne podieľali na vybudovaní mohutného hradného paláca. V rokoch 1558–1620 patril Frýdlant rodu Redernov. Tí pokračovali vo zveľaďovaní frýdlantského panstva. Boli to zdatní hospodári a bojovníci, ale aj stavebníci a podporovatelia umenia. Ich dielom je výstavba nového renesančného zámku a kaplnka.

Medzi rokmi 1622–1634 hrad patril Albrechtu z Valdštejna. Kúpil ho za 150 000 zlatých a postupne vybudoval obrovskú hospodársku doménu. Jeho statky zaznamenali v čase tridsaťročnej vojny obrovský rozmach, pretože zásobovali jeho armádu. Frýdlantsku sa hovorilo Terra felix – Šťastná krajina.

Po Albrechtovom zavraždení v roku 1634 získali od cisára Frýdlant Gallasovci, významná šľachta pohybujúca sa v diplomatických a vojenských službách pri cisárskom dvore. Tí sa tu zdržiavali do roku 1945, kedy Frýdlant prešiel na štát.

Pôvodná podoba gotického hradu sa do dnešných dní nezachovala vo svojej celistvosti. Dnes vidíme hrad ako mohutnú dvojposchodovú stavbu okolo malého nepravidelného nádvoria, ktorému dominuje veľká valcová veža, bergfrit. Hrad sa postupne rozširoval a počas 16. storočia zaznamenal dve renesančné úpravy. Kaplnka a renesančný zámok boli postavené na prelome 16. a 17. storočia Markom Spazziom di Lancio. V 60. rokoch 19. storočia došlo k posledným väčším stavebným prácam, a to na prestavbe kastelánskeho krídla.

Hrad Grabštejn čnejúci na skalnatom kopci nad obcou Chotyně neďaleko Hrádku nad Nisou je prvýkrát spomenutý v listine z roku 1286, kde je ako majiteľ hradu uvedený Ota II., purkrabie z Donína a na Grabštejne.

V roku 1562 kupuje od Donínov hrad s ťažko zadlženým rozsiahlym panstvom doktor práv, cisársky dvorná rada a nemecký miestokancelár Kráľovstva českého Jiří Mehl zo Strelic. S týmto novým majiteľom nastala pre hrad veľmi významná doba – roku 1564 sa začala veľkolepá prestavba gotického hradu bergfritového typu na honosné renesančné sídlo, ktorého podoba je z veľkej časti zachovaná dodnes.

Vnútorné zariadenie hradu

Hrad sme navštívili v r.2021, takže to nie sú ukrajinské vlaky, ale hradné.

Nocovali sme v Špindlerovej boude v nadmorskej výške 1208 m n.m. Z histórie „Boudy“

Riesengebirge – Krkonoše

Súčasnosť

Pri ceste domov sme sa zastavili ešte v moravskom meste Hradec nad Moravicí. Zámok Hradec nad Moravicí sa nachádza na severovýchodnom výbežku Nízkeho Jeseníka nad sútokom rieky Moravice a potoka Hradečná.

Hradecká ostrožna je trvalo osídlená už od doby okolo 2000 pred n.l. Vlastný stavebný vývoj areálu začína slovanským hradiskom.

Na jej mieste – po požiari kniežacieho hradu Přemyslovcov – započal v polovici 13. storočia s výstavbou nového, rozsahom i výstavnosťou veľkorysého gotického hradu, obklopeného dômyselnou fortifikačnou sústavou, kráľ Přemysl Otakar II.

Rozsiahlu premenu hlavnej obytnej budovy sprevádzalo v 2. polovici 19. storočia rozšírenie areálu o novogotický tzv. Červený zámok s koniarňami, kočiarovňou a hradným múrom.

Rovnako okolie zámku doznalo zmien; starý opevňovací systém bol zrušený, svahy vyrovnané a založený prírodno-krajinársky park. V blízkosti záhradného traktu potom pribudla posledná stavba areálu, pseudogotická Biela veža.

Červený a Biely zámok

V držbe hradeckého panstva sa vystriedalo 8 kniežat a grófov Lichnovských v šiestich generáciách. Každý z nich bol individualitou mimoriadneho vzdelania, záujmov, schopností a vybraných stykov. To všetko napomohlo spoločensko-reprezentačnému postaveniu hradeckého zámku aj spektru a úrovni jeho zbierok. Okrem panovníkov, hodnostárov európskych dvorov, politických a spoločenských celebrít hostil aj mnohé veličiny kultúrneho sveta. Hradec navštívil oi Ludvig. v. Beethoven, F. Liszt, J. Mánes, G. Hauptmann, H. v. Hoffmannstahl, K. Kraus a Lisztova dcéra Cosima Wagnerová. Priateľské vzťahy udržiavali Lichnovskí s WA Mozartom, N. Paganinim, A. von Humboldtom, V. Hugom, RM Rilkom, M. Twainom, P. Picassem či O. Kokoschkom.

V máji 1945 bolo panstvo konfiškované v prospech československého štátu a zámok čoskoro potom otvorený verejnosti. Od roku 1978 prebiehala generálna oprava objektu a v súčasnej dobe je jeho veľká časť prístupná návštevníkom.