V roku 2021, po opadnutí jarnej kovidovej vlny, sme sa vybrali na poznávaciu dovolenku do Českej republiky a našim hlavným cieľom bol Český ráj a jeho okolie – hrady, zámky, historické mestá a štýlové ubytovanie.

Našou prvou zastávkou na ceste do Česka bol moravský hrad Pernštejn – na dobovom obraze.

Hrad založili páni z Medlova (Pernštejnové) medzi rokmi 1270 a 1285. Najstaršie jadro hradu zaujalo vrchol pretiahnutého skalného útesu, ktorého obvod vymedzil plášťový múr, za ktorý bola zasunutá valcová veža s britom, dnes zvaná Barborka. Trojpodlažný palác bol situovaný v južnom cípe dispozície a vstup bol na južnej strane. Na prvú etapu výstavby pomerne plynule nadväzovala ďalšia stavebná činnosť.

Zaparkovali sme dole pod hradom na parkovisku a k hradnej bráne nás odviezol kolesový vláčik.

Za husitských vojen av čase vlády Jiřího z Poděbrad bol Pernštejn oporou husitstva. Pred rokom 1460 bol postihnutý veľkým požiarom, potom prebiehala rozsiahla neskoro gotická stavebná činnosť Jána (I.) z Pernštejna.

V polovici 16. storočia bolo budované štvrté poschodie vnútorného hradu, ktoré však už nebolo dokončené. Tým vývoj hradu v podstate skončil, jeho podoba je teda prevažne neskoro gotická.

Kaplnka

Na južnom svahu hradnej ostrožne bola za Stockhammerov v 18. storočí budovaná terasová záhrada. Po východnej strane ju lemuje krajinársky park, ktorý na prelome 18. a 19. storočia založili Schröfflovia z Mannsbergu, ktorí prebudovali aj doterajšiu záhradu.

V parku sa zachovali obelisk Ignaza Schröffla a kenotaf Franza Schröffla z roku 1807.

Z vnútornej prehliadku hradu

Kúpelňa

Jedáleň

Stoličky s menami a erbmi jednotlivých rodín.

Salónik

Izba pre deti

Meno Pernštejn je najčastejšie spájané s nemeckým výrazom Bärenstein, v preklade „medvedí kameň“, v mineralógii tiež jantár. V podhradí totiž preteká riečka Nedvědice (podľa medvedice – v staročeštine nedvědice). Ponemčené názvy nie sú pre túto dobu ojedinelé, bola to pomerne módna záležitosť.

Ďalším navštíveným miestom bol pútnicke miesto Zelená hora.

Stavba pútnického kostola sv. Jána Nepomuckého neďaleko Žďárskeho kláštora sa realizovala vďaka dlhoročnej, úzkej a nesmierne plodnej spolupráci dvoch výnimočných ľudí. Podnet vyšiel od opáta žďárskeho kláštora cisterciánov Václava Vejmluvy, ktorý bol celkom preukázateľne ctiteľom Jána Nepomuckého ešte pred blahoslavením a neskôr kanonizáciou tejto osobnosti. Príprava projektu je datovaná do obdobia od konca mesiaca apríla do začiatku mesiaca augusta roku 1719 a je považovaná za bezprostrednú reakciu opáta na nález zachovaného tkaniva v hrobe Jána Nepomuckého vo Svätovítskej katedrále dňa 15. apríla 1719. Projektom stavby bol poverený slávny architekt Ján Blaž Aichel, ktorému mal opát Vejhovor prezentovať svoje predstavy o podobe nového svätostánku a použitých symboloch, čo bolo plne v súlade s požiadavkou cirkvi: „Zadanie patrí otcom, prevedení umelci“.

V roku 1994 začala príprava podkladov pre žiadosť o zaradenie areálu na Zoznam svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Na sklonku roku 1994 Výbor pre svetové dedičstvo UNESCO schválil zaradenie pútnického kostola na tento prestížny zoznam.

Prvú noc sme bývali v rezorte zvaný Čertovina (https://www.peklocertovina.cz).

Názvu zodpovedala aj jeho  vonkajšia a vnútorná architektúra a zariadenie.

My sme bývali v izbe U mlynára

Zariadenie izby

Aj poháre boli tématické 🙂

Architekti sa tu vybláznili do sýtosti …

Stolička s chvostom

Zrkadlo

Piktogramy na dverách

Budejovický rezaný Budvar

Výhľad z okna izby

Nasledujúci deň sme si prezreli jednu z mála rokokových stavebných pamiatok na území Českých krajín – zámok Nové Hrady pri Litomyšli.

Rokoková stavba vybudovaná v rokoch 1774–1777 grófom Jeanom-Antoinom Harbuvalom de Chamaré v štýle francúzskych letných sídiel, často nazývaná „Malý Schönbrunn“ alebo „České Versailles“.

Zámok Nové Hrady je dominantou areálu , ktorý zahŕňa vstupnú bránu s francúzskou brodériovou záhradou a správnymi budovami, bývalý zámocký špýchar, klasicistický altánok a viac ako 10 druhov rozličných shrad – anglický park s pieskovcovou Krížovou cestou (1767), zeleninovú záhradu na zadnom nádvorí, prírodné divadlo, rozárium, ukážku talianskej záhrady s kaskádami, anglickú kvetinovú, parkánovú, bielu a bylinkovú záhradu vrátane zeleného bludiska – labyrintu.

Zámok je obklopený rozsiahlymi pozemkami, na ktorých súčasní majitelia založili a stále ešte zakladajú rozmanité typy záhrad. Od roku 1997, počiatku rekonštrukcie celého areálu, sa už podarilo zvelebiť veľkú časť priľahlých priestranstiev, ale budovanie a revitalizácia ďalších pozemkov sú stále živým projektom pre budúce roky . Záhrady, ktoré v novohradskom areáli uvidíte, sú ideou aj dielom súčasných majiteľov. Nájdete tu francúzsku záhradu , jazierko s pergolou, bielu záhradu, rozárium , taliansku záhradu , parkánovú záhradu, zeleninovú záhradu, zelené divadlo alebo aglický park s krížovou cestou.

Litomyšl ( nemecky Leitomischel, Leutomischel ) – mesto v okrese Svitavy v Pardubickom kraji na českej strane bývalej zemskej hranice s Moravou. Je vzdialené 17 km severozápadne od okresného mesta Svitavy.

Kostol Nájdenie svätého Kríža, postavený podľa plánov Giovanniho Battistu Alliprandiho a Františka Maximiliána Kaňku v rokoch 1716–1730 ako súčasť piaristického kláštora.

Renesančný zámok , postavený podľa plánov Giovanniho Battistu Aostallisa a Ulrica Aostallisa v rokoch 1568–1581; s arkádami, s grafitovou výzdobou a klasicistickom divadlom. Interiéry prestavané barokovo Františkom Maximiliánom Kaňkom a klasicisticky Jánom Kryštofom Fabichom.

Slnečné hodiny

Významným dňom pre Litomyšl dodnes zostáva 2. marec roku 1824. Vtedy sa v rodine sládka zámockého pivovaru Františka Smetanu a jeho ženy Barbory ​​ako ich 11. dieťa a zároveň prvý syn narodil dnes svetovo známy skladateľ Bedřich Smetana.

Bedřichovo meno sa používa aj tam, kde on asi nechcel …

Malá reštaurácia Veselka s minipivovarom a veľkým výberom pív …

Hrad Žleby je prvýkrát pripomínaný roku 1289. Zakladateľmi gotického hradu boli najskôr páni z Lichtenburgu. Jeho budovateľom bol pravdepodobne v 3. štvrtine 13. storočia Henrich z Lichtenburgu, aj keď pôvod hradu je s najväčšou pravdepodobnosťou ešte starší.

Roku 1356 hrad kúpil cisár Svätej ríše rímskej a český kráľ Karol IV. V nasledujúcom období ho zastavoval rôznym nájomcom panského či rytierskeho pôvodu, ktorí sa tu v pomerne rýchlom slede striedali.

Pri obliehaní roku 1427 sa hrad vzdal husitom, ktorí ho z časti poborili a vypálili. Rozsah dnešného zámockého komplexu je nepochybne dielom následnej, neskorej gotickej obnovy a prestavby hradu Jánom z Vízmburka v polovici 15. storočia. Následne boli Žleby jednou z opôr kráľovskej moci Jiřího z Poděbrad vo východných Čechách.

V 16. storočí sa tu vystriedalo množstvo záložných držiteľov, z ktorých najvýznamnejší boli Bohdaneckí z Hodkova a Václav Chotouchovský z Nebovid. Za ich držanie došlo asi v 2. polovici 16. storočia k prestavbe starého stredovekého hradu na štvorkrídlový renesančný zámok s arkádovým nádvorím tak, ako sa v jadre zachoval dodnes.

Na hrade sa natáčalo veľ českých rozprávok a filmov – Pozor tady straší,Robot Emil, Slasti Otce vlasti, Láska barona Leisenbogha, O poklad Anežky České, Královský slib, Toulavá kamera, O Šípkové Růžence, Nejkrásnější hádanka, Kouzla králů, Kde bydlely princezny, Tři bratři, Méďové na cestách, Kluci v akci, Nejlepší přítel, Ottilie von Faber-Castell – Eine mutige Frau, O vánoční hvězdě…

Pokračovanie nabudúce …

 

 

897total visits,1visits today