BRIJUNI II

with Nekomentované

Pokračujeme druhou časťou v putovaní po krásnych ostrovoch a ich okolí …

Ostrov Sv. Jerolim  bol pomenovaný po kostole a kláštore, ktorý kedysi dominoval ostrovu a bol zničený ťažbou kameňa. Dnes je možné vidieť iba základy jednej zo stien tejto sakrálnej budovy.
Ostrov Sveti Jerolim je vďaka svojmu bohatému podmorskému svetu tiež obľúbeným miestom potápania.

Pohľad na ostrovy pri západe slnka.

Bývalý prezident bývalej Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávia Tito prvýkrát navštívil Brijuni v roku 1947 a Bijela vila („Biela vila“) sa stala jeho oficiálnym bydliskom v roku 1953.

Jeho posledný pobyt na Brijuni bol zaznamenaný v roku 1979. Tito strávil priemerne štyri mesiace na ostrovoch Veliki Brijun a Vanga, kde mal obľúbené rezidencie.

Tito často chodil po Brijuni, pracoval v sadoch a na vinici, staral sa o každý strom, kultúrnu pamiatku, prírodnú vzácnosť, umenie a ďalšie hodnoty.

Ďalší deň sme sa vybrali do blízkeho starodávneho mesta Pula, najprv do morského akvária, ktoré bolo postavené v r.2002 na mieste bývalej pevnosti Fort Verudela.

Vchod do akvária.

Historickú pevnosť dnes obývajú stovky druhov rýb zo severnej a južnej časti Jadranu a niekoľko tropických morských a sladkovodných druhov, ako aj ryby z chorvátskych jazier a riek.

V bazénoch rozličnej veľkosti sa nachádzajú zaujímavé, zriedkavé a nebezpečné ryby, ako aj ďalší zástupcovia podmorského sveta.

 Krehká krása podmorského sveta …

Ploská ryba, ktorá, ak sa nehýbe, splýva s okolím.

Tropické morské ekosystémy sú mimoriadne bohaté na biodiverzitu a zahŕňajú koralové útesy, mangrovové lesy, lúky a riasy a samozrejme nekonečné otvorené more.

Neustála vysoká teplota a vysoká sezónna variabilita zrážok v tropických sladkovodných ekosystémoch podporujú rôzne formy života.

Medúzy sú staroveké zvieratá, ktoré boli obdivuhodné a kĺzali sa po celom svete po viac ako 500 miliónov rokov. Prenášané vlnami a morskými prúdmi sú prítomné vo všetkých svetových oceánoch, hoci existujú aj sladkovodné druhy.

Prakticky všetky medúzy sa živia planktónom a drobnými morskými zvieratami, ktoré zachytia pomocou svojich chápadiel vyzbrojených bodacími bunkami.

Morské koníky a morskí draci sú fascinujúcimi tvormi, ktoré elegantne plávajú nad morským dnom, chytajú morské riasy a živia sa malými kôrovcami.

V skutočnosti sú to ryby s jedinečne tvarovaným telom pokrytým kostnatými doskami, vďaka ktorým sú pomerne pomalé.

Pruhovaný žralok žije v severozápadnom tichomorskom ústí riek, zátokách a piesočnatých oblastiach, pláva medzi morskými riasami. Žralok sa živí v noci a počas dňa odpočíva v jaskyniach s ostatnými členmi svojho druhu. Pruhované žraloky sa pária v lete, keď samec zahryzne samčiu plutvu, aby sa začalo párenie. Tento proces je krátky a plod sa vyvíja rok v tele matky.

Nádrž pre žraloky má 300 metrov kubických vody.

Cuvierov trpasličí kajman je rozšírený v mokradiach Brazílie, Guyany a Venezuely, kde žije v čistých a rýchlych tokoch alebo riekach v zalesnených oblastiach.

Je to najmenší aligátor, ktorý dosahuje maximum 1,5 metra. Kajman je nočný dravec, ktorý loví žaby, ryby a malé cicavce, ale aj iné malé zvieratá.

Jeho zúbky …

Pula na juhu chorvátskeho Istrijského polostrova má svoje romantické čaro. Silno k nemu prispieva amfiteáter, ktorý miestni volajú Arena.

Arenu postavili začiatkom prvého storočia, rovnako ako Koloseum a dnes je šiesta najväčšia na svete. Ovál má rozmery v najširších miestach 132 a 105 metrov a týčil sa do výšky 32 metrov.

O dôvodoch jej výstavby kolujú dva príbehy. Ten prvý je rozprávkový – postavili ju vraj víly.

Druhý je oveľa prozaickejší a zrejme aj reálnejší. Tiež za ním môžete hľadať ženu – milenku cisára. Tá sa narodila v Pule (Rimania sem prišli v 1. storočí pred naším letopočtom) a keďže pobláznila cisára Augusta, vymámila z neho sľub, že pre ňu postaví obrovský a nádherný amfiteáter.

Cisár sľub splnil, ale žiadne hry si údajne v ňom nepozrel. Názov dostal amfiteáter podľa piesku, ktorý pokrýval jeho stred – arena znamená po latinsky piesok.

Keďže rímska kolónia Pietas Iulia Pola bola obrovská, nebol problém zaplniť v Arene jej 23-tisíc miest.

Arena mala aj krov a hoci vstup bol zadarmo, sedelo sa v nej podľa kást. Znamená to, že najchudobnejší stáli úplne hore.

Unikátne sedadlá mali šírku len 38 centimetrov, zrejme boli vtedajší Pulania – alebo po pulsky Puležania – a rímski vojaci oveľa subtílnejší než tí dnešní.

Keď sa v 5. storočí prestala Arena používať, postupne ju miestni začali rozoberať – do základov stavieb, väčšina sedadiel síce skončila v Benátkach, ale vraj mnoho ich je aj v záhradách v meste.

Pod Arenou sa zachovali pivnice, kde je dnes múzeum.

Podľa sprievodcu zostala aj podzemná chodba, ktorá spájala amfiteáter so školou gladiátorov, ktorá bola vzdialená asi 50 metrov. Bolo predsa len gustióznejšie presúvať mŕtve telá a zranených gladiátorov pod zemou.

Z múzea pod koloseom.

Dnes sa v Arene konajú veľké koncerty a to nielen klasickej hudby a opery, ale aj divadelné predstavenia a filmový festival.

Farský kostol sv. Kozmu a Damiána vo Fažane.

Interiér kostola.

Zaujímavým bol aj posledný večer, keď sme sa rozhodli, že využijeme ponuku miestnych námorníkov a pôjdeme pozorovať delfíny na otvorené more. Loď s kapitánom bola pripravená, podmienky na mori boli dobré a tak sme vyrazili.

Prechádzali sme okolo brijunských ostrovov na šíre more smerom k Talianskym brehom.

Na mori bolo viacero lodí, ktoré usilovne hľadali morských cicavcov.

Prvý, ktorého sme zbadali a aj som ho stihol vyfotiť.

Neskôr sme už pozorovali viac delfínov naraz …

… a oni, aj my sme si to užívali a vychutnávali ich prítomnosť.

Delfíny majú niekoľko úrovni dorozumievania sa. Napríklad charakteristický druh pískania vďaka ktorému sa navzájom identifikujú. Prejavujú súcit a sú si navzájom nápomocné. Je bežné, že delfín zastane aby pomohol druhému napríklad tým, že ho vytiahne na povrch aby sa mohol nadýchnuť. Veľakrát pomohli aj človeku.

Delfíny má asi väčšina z nás za veľmi milé a príťažlivé tvory. Aj oni však majú svoje temnejšie stránky, medzi ktoré jednoznačne patrí ich sexuálny život. Sú skutočne nadržané a keď dostanú chuť, uchyľujú sa k praktikám, ktoré by sme v prípade ľudí pokojne mohli nazvať ako znásilňovanie. Ďalšou zaujímavosťou je, že pre ukojenie svojich potrieb nemajú delfíny problém sa pokúsiť páriť s ľuďmi. Takže pozor na delfíny vo vode …

Delfíny odpočívajú iba jednou polovicou mozgu a tým pádom majú jedno oko otvorené, ktoré sleduje okolie. Oplatí sa ich vidieť v ich prirodzenom prostredí.

Večer vo Fažanskom prístave.

Nočný trajekt na Brijuni.

Posledné ráno som sa ešte vybral pokochať svetlom vychádzajúceho slnka …

Posledný pohľad z balkóna hotelovej izby.

Posledný pohľad na hotel …

… posledný pohľad na Fažanský prístav a potom už len párhodinová cesta domov …

Aj takto sa dá aktívne využiť (okrem kúpania v mori) pár dovolenkových dní.

A oplatí sa vidieť túto krásnu časť chorvátskej Istrie 🙂

 

 

 

 

 


 

14210total visits,2visits today

Leave a Reply