Po zhliadnutí nádherných vodopádov na čínskej hranici ideme späť do vnútrozemia severného Vietnamu medzi tzv. etniká. Takéto domy sú na vidieku zriedkavosťou …

Zaujímavé sú aj cintoríny. Často sa pochováva na vlastnom pozemku pri obydlí, alebo na spoločných cintorínoch, ktoré ale nie sú centralizované na jednom mieste pre celé mesto. Cintorín s jednoduchými, ale aj honosnejšími náhrobkami.

Veľkosť a farebnosť náhrobkov znamenajú postavenie zosnulého.

Nerezové nádrže na pitnú vodu sú takmer na každom dome.

Vo Vietname pracuje každý, kto chce jesť, pretože sociálne dávky tam neexistujú, ani dôchodky. O starých ľudí sa stará ich rodina … Kto chce prežiť, musí pracovať …

Autobus v mestečku Thanh Nhật.

O poriadok na uliciach sa starajú aj takéto ženy.

V tejto garáži sme si dali dobrú vietnamskú polievku, chutila výborne.

Rodinka, ktorá bola jesť tam, kde my …

Celá poľná kuchyňa na jednej motorke 😊

Pri ceste sme sa zastavili v dielni, kde sa vyrábali nože a mačety všetkých veľkostí a tvarov …

Takéto ozdobné …

… ale i obyčajné na každodenné prácu s bambusom, trávou, kukuricou, ryžou, atď.

Takisto aj nožnice.

Mladý s mobilom strážil čajovňu …

A zase ľudia pri práci po kolená v bahne …

Sklenené rezance – Mien – sú z múky z hľúz kany jedlej.

S týmto pánom sme zažili zaujímavú príhodu …

Boli sme v meste , kde sme potrebovali malý servis na aute. Bolo pred obedom a chceli sme si dať kávu a pivko na osvieženie. Jediná garáž s občerstvením, ktorá bola otvorená bola prázdna, ale keď sme vošli dnu, z postele za pultom vstal tento pán. Pýtali sme sa, či si nám urobí kávu a on že áno. Až potom sme zistili, že to bol otec majiteľa občerstvenia, ktorý bol včera na poriadnej žúrke a dospával opicu 😊

Pivko bolo dobré, studené, ale káva vraj nič moc (ja kávu nepijem).

Bonsaje …

… a bambusy na predaj …

Popoludní sme sa zastavili nad nádherným údolím s políčkami a ryžovými terasami …

Vietnamci sú veľkí patrioti, takmer na každom dome viala vietnamská vlajka.

Prechádzali sme aj okolo bane na zlato, kde ešte koloniálni Francúzi mali Vietnamcov ako otrokov pri neľudskej práci. Zlato sa ťažilo pomocou chemikálií (kyanidov) a ľudia sa nedožívali viac, ako 30 rokov …

Tento policajt nás zastavil, aby nám pred vjazdom do autonómnej oblasti ostriekali vodou pneumatiky. Zaujímavé bolo, že iba na jednej strane auta…

Krajina, ktorou sme prechádzali, bola členitá …

… krásna …

… a zaujímavá …

Večer sme došli do mesta Bao Lac, kde sme spali.

Recepcia hotela, čím honosnejšie sedenie, tým lepší hotel …

Vitrína na recepcii.

Hồ Chí Minh pri práci.

Zase jedna z medailových ryžovíc .

V tanieri naľavo sú dusené nešľamované bravčové črevá ako miestna pochúťka. Ochutnal som a bolo to celkom dobré 😊

Ďalší deň ráno sme sa zastavili pri novom visutom moste.

V tento deň bol v dedine farmársky trh, kde sme sa zastavili. Cesta uprostred trhu …

V tejto oblasti žije etnikum Hmongov, ktorí majú krásne kroje, ktoré ale nosia nielen pri sviatočných príležitostiach.

Jeden pán z trhu nám ochotne požičal klobúk na fotenie 😊

Zaujímavý účes miestenho mladíka.

Na trhu sa predával aj dobytok – vietnamské byvoly.

Pred vstupom do autonómnej oblasti Hmongov sme v tomto obchode kúpili lízatka pre deti, ktoré tam stretneme.

Ochutnali sme aj čínske pivo, bolo podobné, ako to vietnamské …

Most, ktorým sa vstupuje do autonómnej oblasti. Aby sme tam mohli vstúpiť, museli sme byť dopredu ohlásení na úradoch.

Hneď za mostom je sústava vodných diel, kde je niekoľko nových priehrad Bao Lam na výrobu elektrickej energie. Táto má výkon 30 MW.

Bao Lam 1

Bao Lam 3A

Bao Lam 3

Prvý Hmong, ktorého sme stretli …

Rybári pri práci

Pri ceste sme zastali pri skupine detí, kde sme videli, ako sa tu vychovávajú deti – len o pár rokov staršie dieťa sa stará takmer o kojenca …

Tento drobec sa najprv bál …

… ale lízatko ho uspokojilo.

Títo starší asi mali iné starosti.

Čierna hornina okolo cesty je antracit – je to druh čierneho uhlia , ktorý sa vyznačuje nízkym obsahom prchavých horľavých látok, vysokým obsahom uhlíka (90-96%) a veľkou výhrevnosťou. Je to čierne uhlie, ktoré bolo vystavené veľkému tlaku a teplu.

Po ceste sme stretli aj cykloturistov, tento bol zo Švédska.

Úrodná plošina uprostred hôr.

A znova terasy a obrobené polia …

Vo vrchnej tretine je cesta, ktorou sme šli …

Tisíce krasových homolí sú typickou scenériou tohto kraja …

Turistická oblasť Meo Vac bola oblasť, kde boli aj turisti okrem nás 😊

Vjazd do mesta Meo Vac.

Kaviareň, kde sme sa zastavili.

Po dlhom čase sme videli angličtinu a vedeli sme, čo si objednávame 😊

50k  je 50 tisíc vietnamských dongov, čo je cca 50 českých korún, teda 2 €.

Šatdión v pastelových farbách.

Elektrikári sa tu musia dobre vyznať v spleti káblov …

Po občerstvení sme začali stúpať do hôr.

To, že sa tu obrába každý kúsok pôdy, vidno na nasledujúcich záberoch …

Krásna krajina, len škoda, že sa nám neukázalo slnko ..

Pri ceste sme videli stáť túto mamičku s dieťaťom …

Kým sme im dali lízatka, bola pri nás ich babka s mačetou. Nie div, keď nám Jirka povedal, že sa tu unášajú deti na orgány ☹

Neskôr sme sa skamarátili a babka sa aj usmiala 😊

Po chvíli sme zistili, že je ich ešte o jedného viac …

Cesty v autonómnej oblasti vyzerali asi takto …

Ďalšie pestúnky, ktoré sa starali o malé deti …

Ďalšia rodina, pri ktorej sme sa zastavili, bola početná.

Deti sa až tak moc fotiť nechceli …

Ozdobený satelit

Tento pán bol jediný, ktorý z celej rodiny niečo robil – sekal uvarené kurčatá na kusy, ktoré neskôr predávali na trhu.

Triezvy ale nebol …

Modelka s lízatkom.

Zachmúrený model, asi sme sa mu nepáčili.

A táto bola za všetkých najlepšia 😊

Vnútri sa varil čaj na pohostenie.

A aj niečo v hrnci pod zub .

Tento Hmong bol hlavou rodiny.

A títo jeho vnuci a pravnuci.

Skoro celá rodina pokope …

Jirko s Mariánom odvaľujú veľký kameň z cesty, aby sme mohli prejsť.

Prababičky a deťmi …

Tejto fešande sme museli ukázať, že lízatko sa aj odbaľuje, lebo ho cmôľala s obalom. Najprv plakala, lebo si myslela, že jej chceme lízatko zobrať, ale potom sa aj usmiala.

Tieto dievčatá si už potom lízatka tiež odbaľovali.

Táto pestúnka mala aj telku.

V dome naľavo sme boli na návšteve.

Pohľad na dedinu zhora.

Na tých svetlo zelených políčkach je vysadené konope. Vietnamci ale sušené konope (marihuanu) používajú iba na lekárske účely.

Pastierka kôz

Baňa na polodrahokamy, ja som tam ale nič nenašiel ☹

Ďalšia ukážka, kde všade sa obrába každý kúsok zeme …

Aj medzi týmito skalami je nasadená ryža, fazuľa a kukurica.

Úrodné údolie medzi kopcami.

Celá posádka na jednej fotografii

Panoráma typickej krajiny severného Vietnamu

A keď sme večer po celodennej túre zbadali náš príbytok na dve moci, patrili sme medzi šťastných ľudí 😊

Večera, na ktorej nechýbala špecialita tohto ktaja – čierne slepky. Toto čierne zafarbenie spôsobuje genetická mutácia, nazývaná fibromelanóza. Majú čierne nielen perie, ale aj kožu, kosti a vnútorné orgány.

Pokračovanie nabudúce …

 

 

2752total visits,4visits today