Vietnam, 4.časť

Vo štvrtom diele putovania po Vietname smerujeme na severovýchod k čínskej hranici. Je pod mrakom a dusno.

Trhovníci predávajú mäso priamo pri ceste.

Zaujímavé je, že vedia ako na to, aby sa mäso pri tej vysokej teplote nepokazilo …

Na občerstvenie sme za zastavili v mestečku Thanh Nhật v obchodíku, ktorý bol, tak ako aj inde, aj skladom a bytom v jednom. Na tých malých stoličkách sme sedeli 😊

Majiteľ bol asi športovec, lebo mal zlatú kopačku, tenisovú, aj bedmintonovú raketu.

A bol aj dobrý žiak a vojak, o čom svedčia tieto obrazy…

Tradičné spoločné fotenie…

… a podanie rúk

Takéto budovateľské billboardy sú všade.

Okolo obeda sme sa zastavili na krásnom a obľúbenom mieste miestnych pri Thanh Nhật, kde si mnohí robili piknik a kúpali sa.

Aj kačacia rodinka sa vykúpala a samozrejme aj my 😊

Prisadli sme si k partii miestnych mladíkov, o ktorých som si myslel, že ich Jirka pozná, ale nepoznal.

Aj napriek tomu, že sme boli cudzí, ponúkli nám všetko, čo mali nachystané pre seba vrátane pečenej ryby, čo si pred chvíľou chytili, piva a ryžovice 😊 Boli skvelí, veselí a priateľskí …

Ryžovica je v bandaske napravo 🙂

Po príjemnom osviežení sme sa vydali cez málo obývané oblasti za krásnou prírodou …

… a ryžovými terasami a políčkami.

Šli sme po adrenalínovej ceste, kedy sme boli radi, že len mrholilo a poriadne nepršalo, lebo vtedy by sa cesta zmenila na bahenný kúpeľ a museli by sme používať naviják, aby sme vôbec prešli …

Tento úsek bol rovný a bez dier a výmoľov …

Dostali do mestečka Bằng Ca.

Keďže v ten deň mala Henika narodeniny, poprosil som Jirku o nejaké prekvapenie. Jirka vybral cukráreň, kde sa torty robia na počkanie.

Napísali sme, čo má byť na torte …

… a cukrár sa dal do práce.

Po chvíli bola torta (aj s malou chybičkou, ktorú sme ale nereklamovali) hotová …

… a oslava sa mohla začať. Kúpili sme si klobúky, prskavky a urobili malý ohňostroj 😊

Samozrejme, že sme aj ochutnali z torty a ponúkli aj domácich. Zážitok na celý život …

Cesta do našej cieľovej stanice v tento deň patrila k najhorším, ktoré sme vo Vietname zažili … Toto je jej lepšia časť …

Prechádzali sme aj cez tunel, ktorý bol vyrazený cez jaskyňu s kvapľovou výzdobou …

Tunel bol postavený v roku 2003 za pomoci Európskej únie.

Po úzkej a rozbahnenej ceste sme stretali aj kamióny, ktoré vozili tovar na čínsko – vietnamskú hranicu.

Za riekou už je Čína …

Keď sme videli na zemi túto plechovku, od Jirku sme sa dozvedeli, že Red Bull pochádza z Thajska …

Úplné začiatky zlatistého sladkého nápoja sa datujú k roku 1976, kedy ho na trh prvýkrát uviedol Chaleo Yoovidhya. Sám zrejme netušil, že sa o niekoľko rokov neskôr stane jedným z najbohatších ľudí v Thajsku, aj na svete. Zomrel v r.2012 vo veku 89 rokov.

Nápoj sa pôvodne predával pod názvom Krating Daeng (v thajčine „červený býk“), nemal bublinky, konzistenciou sa blížil sirupu a pil sa v malých hnedých fľaštičkách vždy studený. Pred vstupom na západný trh do firmy pristúpil Rakúšan Dietrich Mateschitz, ktorý upravil chuť nápoja, logo a obal (na plechovku) a začal nápoj masívne propagovať ako liek proti jet lag (pásmové choroby). Práve on sa zaslúžil o to, že pozná Red Bull celý svet.

Mateschitz totiž ako obchodný zástupca veľa cestoval. Počas svojich ciest do juhovýchodnej Ázie si všimol, že vďaka nevšednému thajskému energetickému nápoju lepšie prekonáva únavu spojenú s cestovaním naprieč časovými pásmami. Keď zistil, že nápoj pijú aj miestne robotníci, aby mali viac energie na prácu, dohodol sa s producentom nápoja na spolupráci a začal premýšľať, ako nápoj dostať za hranice Thajska. Zrodil sa Red Bull a znamy slogan „Red Bull vám dáva krídla“.

Po celodennej náročnej ceste sme dorazili k vodopádu Ban Gioc na na rieke Quây Sơn na čínsko – vietnamskej hranici, ktorý je štvrtý najväčší hraničný vodopád na svete (po vodopádoch Iguazu , Viktórinych vodopádoch a Niagarských vodopádoch). My sme ho videli najprv za dažďa z terasy pagody, ktorá bola nad vodopádom.

Pagoda Truc Lam Phat Tich v poobednom teplom lejaku …

… a jej interiér.

Pohľad na pagodu, ktorá je nad cestou, aj nad vodopádmi oproti.

Pohľad na vodopády z výšky.

Narodeninová večera už bola v hoteli, kde sme spali.

Tam sme dopili aj posledné zásoby z domova 😊

Obrázok na stene hotela s nápisom – pagoda Truc Gi Truc Lam, ktorá sa nachádza hneď vedľa slavného vodopádu Bản Giốc.

Ráno som si zaletel dronom opäť nad vodopády, ale iba tak, aby som neprešiel čínsku hranicu …

Voda padá cez tri terasy z výšky 30 m.

Keď som s dronom pristál, už ma sledoval vietnamský vojak a nebyť Jirku a jeho známostí, ktovie v akom väzení by sme skončili …

Vstupná brána k vodopádom. Najprv sme sa vyfotili my a potom sa ešte Henika asi 5 minút fotila s rôznymi vietnamcami 🙂

K vodopádom sme sa nakoniec dostali, ale celý čas nás sledoval jeden z vojakov, nebolo to príjemné a tak sme urobili iba pár fotiek, jedno video a šli preč …