Vietnam, 3.časť

V tretej časti v putovaní po severnom Vietname pokračujeme pri rieke vlievajúcej sa do jazera Ba Be, kde miestny rybár chytal pomocou siete ryby.

Stáli sme na brehu dosť dlho, ale chytiť nejaký úlovok sa mu nepodarilo …

Pred obedom sme sa zastavili pri rieke Cho Leng, kde sme sa osviežili.

Bolo tam aj vodné koleso, ktoré prečerpávalo vodu z rieky na ryžové polia.

Ďalšia zastávka bola na občerstvenie v malom mestečku.

Na trhu sme si kúpili hrozno …

… a v blízkom obchodíku bagety. Babka s vnučkou v ich príbytku, kde vzadu je byt…

… a vpredu predáva mladá mamička …

Všadeprítomní motorkári a motorkárky.

Mango, ananás a mangostana lahodná.

Siesta 🙂

A keďže sme aj vysmädli, šli sme na čapované pivo.

Pivo je z chladničky, je to dvojlitrový súdok, z ktorého si sami čapujeme pivko. Je o dosť lepšie, ako to v plechovkách.

S Jirkovou pomocou sme sa aj porozprávali a osviežili sa …

… a poniektorí dali aj dýmku 😊

Zakaždým, keď sme vypili pohár piva do dna, podali sme si ruky a boli z nás priatelia 😊

WC u nich bolo čisté a v pohode.

Na blízkej benzínke sme načapovali plnú nádrž a vydali sa za ďalšími zážitkami. Mimochodom, naše auto malo dve nezávislé nádrže.

Okolo cesty sme často videli eukalyptové drevo, ktoré sa sušilo pred cestou do Indonézie, kde sa ďalej spracováva a my si z neho v Ikei kupujeme nábytok …

Ani v tento deň Jirka nesklamal a zobral nás na návštevu k miestnym …

Najprv sme si pozreli oltár etnika Tay

medzi stromami ficus benjamina.

Kvet mang hoa.

Ženy nesúce bambusové zväzky.

Vonku na dvore sedela prababička …

… a vnútri babka s dcérou a jej synom.

Babka s vnukom.

Tento pán vyzeral na hlavu rodiny.

Ich kuchyňa …

… a kúpeľňa.

Táto pani s vnukom zo susedstva sa prišla s nami rozlúčiť a dostala od Jirku masť na jej boľavé kolená.

Polia sa obrábajú takmer všade, aj v strmých úbočiach, kde by sme my ani nevyšli …

Jedna z elegantných ryžových terás.

Bežná scenéria na vietnamských cestách, na motorkách sa cestuje aj s deťmi …

Poobede sme sa vybrali do národného parku Phia Oac.

Po adrenalínovej ceste, keď pneumatiky pišťali na suchom asfalte sme vystúpali do nadmorskej výšky takmer 2000 m n.n. a dostali sme sa do vysokohorského mlžného lesa.

Je tu 70 druhov rastlín na jednom metri štvorcovom …

Nadmorskej výške zodpovedala aj teplota, ktorá bola len okolo 15 st., cez nás sa prevaľovali oblaky, takže výhľad do údolia sme nemali žiadny 🙁

Obrázok z informačnej tabule.

Pohľad do údolia, kam sme smerovali a kde bolo asi o 15 stupňov viac, ako hore.

Orchidea

Aj tento rozkvitnutý strom sa mi páčil, ale keď som prišiel bližšie, zistil som, že je umelý 😊

Na trhu …

Miestne špeciality nakladané v ryžovej, alebo kukuričnej pálenke. Škorpióny …

???

Hady a …

… hadice 🙂

Huby z nadmorskej výšky 960 m n.n.

A všetky delikatesy pohromade.

Silná káva so salkom.

A všade prítomný Ho Chi Minh.

Pohľad na ryžové terasy a políčka. Vo Vietname je pôda vzácna a obrába sa takmer všetko.

Pred večerom sme sa zastavili na vyhliadke zvanej Dragon Back Panorama.

Je to miesto, ktoré pripomína chrbát draka, ktorý pozostáva zo stoviek krasových kužeľov s nadmorskou výškou 700-800 m n.m.

Pod horami je údolie s krásnymi ryžovými terasami naplnenými vodou.

V jednej z terás sa leskne zapadajúce slnko…

Tento západ slnka bol asi najkrajší z celého pobytu vo Vietname, lebo neskôr nám už neprialo počasie …

Večerali sme v tejto reštaurácii,

kde bolo jedlo zase výborné …

Po večeri sme chceli odísť, ale za našim autom boli zaparkované ďalšie dve autá a ich vodičom sa napriek upozorneniu nechcelo preparkovať, veď tiež sa chcú v pokoji navečerať, no nie ? A tak sme si sadli na malé plastové stoličky, vybrali niečo zo zásob, rozprávali sa a učili trpezlivosti 🙂

Asi po hodine sa parkovisko vyprázdnilo, my sme sa ešte pofotili s miestnymi, ktorí tiež odchádzali z reštaurácie …

… a šli na hotel.

Tam sme stretli Vietnamca, ktorý bol 9 rokov vojakom v Rusku a tak sme sa mohli s ním aj trochu po rusky porozprávať. Jeho obľúbená otázka bola: Как тебя́ зову́т?

Marián mu niečo zaujímavé ukazoval …