Transylvánia

Tento výlet som mal naplánovaný už v máji, ale uskutočnil sa až v septembri 2016. Cieľom bola rumunská Transylvánia s jej historickými mestami, hradmi a zámkami.

Cestovali sme v noci z Popradu a ráno sme prechádzali cez dedinu olašských cigánov, ktorí majú trochu zvláštne domy :o))) (tieto fotky sú z webu)

Prvou zastávkou bola soľná baňa Salina Turda.

Soľná baňa má cez dve tisícročia. Baňa sa stala vyhľadávanou turistickou atrakciou, ktorú každoročne navštívi čoraz viac turistov. Od roku 1992 ju videlo vyše 2 milióny turistov nielen z Rumunska, ale celého sveta. Business Insider ju dokonca vyhlásil ako najkrajšie podzemné miesto na svete a radí sa medzi najkrajšie turistické destinácie sveta, uvádza CNN. Ťažobná činnosť sa ukončila v roku 1932 a neskôr bola baňa používaná ako úkryt počas druhej svetovej vojny a istú dobu slúžila aj ako sklad syra. Salina Turda bola pre verejnosť sprístupnená v roku 1992 a odvtedy slúži návštevníkom nielen ako múzeum, ale aj ako zábavný park. Už vchod do nej je impozantný …

Priestory bane sú ohromujúce …

Nejde však len o bežnú soľnú baňu, v podzemí si môžete zahrať mini-golf, bowling alebo si zaveslovať v jazere.

Nájdete tam dokonca aj liečebné centrum pre ľudí s pľúcnymi chorobami.

Strop bane ako pohľad sovy …

Dole sa dá dostať výťahom, alebo po véééľa schodoch …

Steny bane s uloženými vrstvami soli

Detské centrum

Múzeum

Amfiteáter, ping-pongová časť, v strede ruské kolo

A vychádzame von …

Druhou zastávkou bolo historické mesto Sighisoara. Po niekoľko storočí hralo malé opevnené stredoveké mesto dôležitú strategickú a obchodnú úlohu centrálnej Európy. Do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO bolo zapísané v roku 1999. Dôvodom je historická časť mesta s deviatimi vežami, dláždenými ulicami, meštianskymi domami a zdobenými kostolmi.

Jednou z mnohých atrakcií lákajúcich turistov je rodný dom, v ktorom údajne žil Vlad Tepeš, zvaný Drakula, so svojím otcom (budem o ňom písať neskôr). Dnes je jeho prízemie využívané ako reštaurácia a na prvom poschodí sa nachádza Múzeum zbraní.

Najnápadnejšou pamiatkou v meste je Hodinová veža, ktorá pochádza zo 14. storočia. Štyri malé rohové veže na jej vrchole symbolizujú súdnu autonómiu mestskej rady, ktorá sa tu v minulosti schádzala a mala právo rozhodnúť, okrem iného, aj o treste smrti.

V 17. storočí bola veža obohatená o orloj s alegorickými postavami. Tie predstavujú rôzne hriechy a neresti. Z Hodinovej veže sa vám naskytne perfektný výhľad na staré mesto so všetkými jeho vežami, kostolmi, stredovekými uličkami a domami.

Vo veži je aj múzeum

Model historického centra mesta

… driemajúci pes …

… čakajúca žena …

… bicyklové dekorácie …

Ďaľšou zastávkou bol historický hrad Bran, na ktorom bol nakrútený slávny film Drakula podľa románu Brama Stokera z r. 1897.

Nie je to však Drakulov hrad, pretože tým bol hrad Poenari. Dnes už však môžeme hovoriť skôr o troskách, ku ktorým vedie 99 schodov týčiacich sa nad priepasťou (foto z internetu).

Hrad Poenari bol sídlom Vladovho otca, „pôvodného Drakulu“, ktorý sa stal v 15. storočí členom Dračieho rádu cisára Zigmunda. Úlohou rádu bolo brániť kresťanstvo pred neveriacimi Turkami. Tu nachádzame aj pôvod jeho prezývky – Vlad Drakul, čo v rumunčine znamenalo drak či diabol. Takže žiaden upír. Pravdou však ostáva, že táto rodina sa preslávila svojou krutosťou. Vlad bol zvaný Tepeš , čo v rumunčine znamená Narážač, podľa toho, že jeho obľúbenou činnosťou bolo narážanie nepriateľov na koly.

Ale späť k Branu … už pri vchode do hradu sa tlačilo množstvo ľudí a po vstupe cez provizórne schodište sme vedeli, že to nebude pohodová prehliadka.

Hrad bol preplnený ľuďmi a keďže prehliadka bola jednosmerná, späť sa nedalo …

Vnútri boli bývalé tajné chodby, ktorými sme sa predierali …

Krásny hrad s množstvom útulných izieb sa zmenil na masovku, kde sa každý tlačil dopredu, aby bol čo najskôr vonku …

Historická fotografia …

Pri hrade bolo aj múzeum rumunskej dediny s niekoľkými domčekmi …

Z Branu sme sa presunuli na kráľovský zámok Peleš, ktorý sa nachádza medzi mestami Brašov a Bukurešť.

Rumunský kráľ Karol I z nemeckého rodu Hohenzolerovcov ho nechal postaviť v rokoch 1875 – 1885 ako svoje letné sídlo.

Stavba bola celkom dokončená v roku 1914, keď Karol I. zomrel.

Rozprávkový zámok má 160 komnát a bohato vyrezávané vežičky, ktoré má na svedomí Karolova manželka Alžbeta.

Alžbeta nechala hrad vyzdobiť na vtedajšie pomery veľmi nevšedne: obrazmi Rembrandta, benátskymi zrkadlami, renesančnými zbraňami, perzskými kobercami. Na nábytok použila ebenové a orechové drevo, kožu aj perleť. Inšpiráciu nachádzala najmä v nemeckých vzoroch.

Jeho miestností zdobia významné európske umelecké diela. Podieľali sa nich umelci z Viedne, Mníchova, Berlína, Paríža či Norimbergu.

Vnútri sa pre množstvo ľudí fotiť nedalo, ale interiér si môžte môžte na fotkách z internetu.

…všade luxus, aký som ešte nevidel …

Zámok obklopuje sedemposchodová sústava terás a anglické záhrady.

Detail výzdoby stien na nádvorí zámku…

Vedľa zámku Peleš je zámoček Pelišor, ktorý vznikol tak, že kráľova manželka Alžbeta sa akosi nezhodla so svojou nevestou a tak im postavili neďaleko menší zámoček …

Večer sme sa presunuli do druhého najväčšieho mesta Rumunska – Brašov. Privítalo nás graffiti :o)

a zaujímavé autíčko …

Mesto založili nemeckí kolonisti zo Saska a nazvali ho Kronstadt. Jeho nemecký názov znamená v preklade „korunné mesto“ a jeho latinské meno tiež v 13. storočí znelo Corona. Etnickí Rumuni nesmeli v stredoveku žiť vo vnútri mestských hradieb, ale za hradbami v štvrti Schei. Málokto vie, že medzi rokmi 1950-60 sa Brašov volal Oraşul Stalin, teda „Stalinovo mesto“.

Popis a schéma mestských hradieb, ktoré sú zachované v dĺžke cca 3 km …

Prírodnou dominantou Brašova je hora Tampe, ktorú si nemožno nevšimnúť priamo nad historickým centrom.

Dnes sa môže hora Tampe popýšiť obrovským „hollywoodskym“ nápisom Brasov, ktorý sa za súmraku rozsvecuje. Ale niekedy bol na tejto hore priamo nad mestom, dokonca s pomocou vyrúbania stromov, vytvorený obrovský nápis, kde stálo „Stalin“.

Asi najdominantnejšou stavbou v meste je veľký gotický katolícky Čierny kostol (Biserica Neagră). Bol postavený postupne medzi 14. a 15. storočím a dnes je najväčším gotickým kostolom medzi Viedňou a Istanbulom. V 17. storočí, konkrétne v roku 1689 bol však kostol takmer zničený požiarom. Ten založili rakúski vojaci a vlastne v tom čase aj získal svoj súčasný názov, ktorý odkazuje na jeho vtedajší čierny vzhľad.

Brašov ako druhé najväčšie mesto Rumunska a vzhľadom k polohe tvorí dôležitú dopravnú križovatku. Historické centrum mesta sa však podarilo zachovať v perfektnom stave a mesto sa môže pýšiť zachovalou stredovekou zástavbou, stredovekými hradbami, dláždenými uličkami i barokovými domami.

Silný nemecký vplyv cítiť v architektúre dodnes, no v spoločenskom význame nakoniec opadol a od roku 1918 je Brašov súčasťou Rumunska.

Kvôli doplneniu tekutín sme navštívili aj „miestny“ Irish pub…

so štýlovým WC :o)

Ďalšou zastávkou bolo historické mesto Sibiu. Mesto bolo založené v roku 1190. Postupom času sa stalo hlavným mestom transylvánskych Sasov.

V 15. storočí boli postavené hradby so 40 vežami, ktoré trikrát odolali tureckým nájazdom.

Mesto je plné histórie, mesto, kde bola postavená prvá nemocnica v Rumunsku, zavedená prvá farmaceutická výroba, prvé homeopatické laboratóriá, sídli v ňom najstaršie múzeum v Rumunsku aj najstaršie divadlo.

Vonkajšie múzeum dinosaurov

Ste stále sledovaní očami Sibiu… Zaujímavosť vznikla na základe architektonického stvárnenia striech okolitých domov.

Prieduchy na strechách sú vytvorené tak, že skutočne pripomínajú otvorené oči.

Most lží – najstarší železný most na svete

Keď budete prechádzať cez Most lží, nezabudnite vravieť len pravdu, lebo sa vraj ináč preborí … ale stál a hovoril na ňom aj Caucescu a nič :o)

Zavítali sme aj na miestny Oktoberfest…

s miestnymi špecialitami

1 € – 4 Lei

Verejné WC

Sú tu aj najstaršie verejné kúpele v Rumunsku.

Posledným navštíveným miestom bol tzv. Korvínov hrad v meste Hunedoara.

Korvínov hrad je naozaj jeden z najkrajších hradov, ale je priam neuveriteľné, že takýto goticko-renesančný skvost sa nachádza v takom strašnom meste, ako je Hunedoara (snáď mi to miestni odpustia). Toto kedysi významné oceliarske mesto dnes zažíva úpadok. Po páde železnej opony a strate štátnej podpory sa priemysel z mesta vytratil. Ostali po ňom len zdevastované výrobné haly, továrne, osamelé komíny a polorozpadnuté sklady vedľa hlavnej cesty… Niečo z toho vidieť na obraze na chodbe hradu … Ja som tú spúšť radšej nefotil …

Hrad je sobášnym miestom mnohých mladomanželov…

Zaujímavosťou je, ako rumuni ťahajú plynovody – stále po vonkajšku, ako príde …

…aj šup do hradnej veže …

Hrad je najväčšou gotickou stavbou v Rumunsku. Prvá spomienka je z roku 1278. Prvým významným majiteľom je Ján Hunyadi /Iancu de Hunedoara/, ktorý tu sídlil v rokoch 1419-1456, a prestaval sídlo na pevnosť. Ján Hunyadi bol jednou z najvýznamnejších postáv Uhorskej histórie. Bol známy bojovník proti Osmanom /prezývaný Biely rytier/. Preslávil sa mnohými víťazstvami nad Turkami, najmä v bitke pri Belehrade, keď rozbil vojská sultána Muhammada 2 /dobyvateľa Carihradu/. Dodnes je to pripomínané zvonením zvonov na poludnie.

V rokoch 1457 až 1490 hrad vlastnil syn Jána Hunyadiho Matej Korvín. Asi najvýznamnejší a najpopulárnejší uhorský kráľ. Hrad mal neskôr množstvo majiteľov, ktorí urobili na hrade menšie úpravy. Najväčšiu a najvýznamnejšiu úpravu urobil princ z Transylvánie Gabriel Bethlem v 17.storočí, odvtedy súčasná podoba hradu. Hrad má 42 miestností, 2 mosty a je postavený na ploche 7000 m2.