Medzi desiatimi najkrajšími ostrovmi Európy nájdeme aj škótsky ostrov Skye. Jedno zaujímavé, aj keď zamračené ráno sme na ňom zažili …

Elgol je názov miestnej dedinky, ale aj poloostrova.

V súčasnosti tu žije okolo 150 obyvateľov prevažne v rekreačných domoch a väčšina nehnuteľností už nie je obsadená celoročne.

Elgol, rovnako ako zvyšok ostrova Skye, je tradične gaelskou oblasťou a hlavne názvy miest sú gaelské. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2011 bolo 31% obyvateľov gaelčania.

Na útese pri fotení …

Pri ceste späť sme navštívili na škótsky náhorny dobytok, chovaný celoročne vo voľnej prírode na tráve …

Boli pokojní, mierumilovní a krásne pózovali 🙂

… proste zážitok …

Cestou späť sme sa zastavili pri vodopáde Black Hill …

Večer sme mali namierené na pláž zvanú Talisker Bay. Zaparkovali sme pri malej udaslosti, kde nám zapózoval vzácny biely páv …

Talisker – názov pláže, aj usadlosti, pochádza od Sira Rodericka Macleod, prvého Taliskera (1606-1675).

Panoramatický pohľad na pláž …

Vietor bol silný, vlny veľké … spenená voda chodila hore dolu a pri dlhšom čase expozície vytvárala takéto jazyky …

Potôčik, ktorý sa vlieval do zálivu …

Niečo pre zamilovaných 🙂

Ráno sme sa vybrali na známe miesto ostrova – Quiraing. Už cestou sme videli nádherne sfarbené oblaky, ktoré zvestovali krásne ráno …

Názov pochádza zo staronórštiny, pôvodne znel „Kvi Rand“, co znamená „kruhový ovčín“.

Pri fotení tejto panorámy som najprv sál na chodníku, ale keď ku mne prišli tieto ovce a prosebne béééčali, vyšiel som vyššie, aby mohli prejsť po chodníku …

… veď oni tam boli doma …

Quiraing je krajinou farieb a oblaky zafarbené vychádzajúcim slnkom tomu len pomohli …

Jeden z najfotenejších kríkov v krajine (a možno aj na svete 🙂 ) je tento …

… pred východom slnka …

 … a po jeho východe …

Označkovaná značka 🙂

Fairy Glen je rozprávkové miesto, kde vraj žijú víly …

Tiene vpravo, to sme my …

Pohľad z vrchu skalného masívu …

Ďalším navštíveným miestom bola Coral Beach…

My sme ju nazvali biela pláž …

… spenené vody príboja …

Keď sme sa vrátili a nasadli do auta, na spätnom zrkadle pristála smelá červienka a čakala …

… až kým sa nedočkala pár odrobiniek, ktoré zobala z ruky … to sa len tak nevidí …

Na západ slnka sme šli na miesto zvané Neist Point a tam nás čakal ďalší zážitok – vietor …

Ten bol taký silný, že sa chvíľami nedalo dýchať … na cestu dole k majáku sme ani nepomysleli …

Obliekli sme si všetko, čo sme mali pri sebe a prlepení na stehe útesu fotili a potom fotili aj seba 🙂

Keď sme mysleli, že už slnko nevyjde …

… zbalili sme si veci a šli k autu …

… a ono vyšlo …

… tak sme sa behom vrátili na miesto už bez statívu a znova fotili …

… obloha s majákom po západe slnka …

… pokračovanie nabudúce …

 

 

 

 

 

2142total visits,2visits today