Nórske Lofoty – časť štvrtá …

V putovaní po nórskom súostroví Lofoty pokračujeme ďalším dňom pred východom slnka pri osade Sund …

Predpoveď nebola ideálna, ale prvé slnečné lúče nakoniec ožiarili okolité hory …

Osada Sund z výšky 200 m …

… a so slniečkom z výšky 150 m …

O chvíľu prišli mraky a začalo snežiť …

Kým sme prišli na raňajky, niečo málo na skaly nasnežilo …

Poobede sme prechádzali okolo osady Flakstad, kde sa pre zmenu sušili rybie hlavy …

… zuby ako ihly …

Najprv sme si mysleli, že sa sušené hlavy používajú na výrobu kŕmnych zmesí …

… ale miestni nás vyviedli z omylu … vyvážajú ich do Afriky ako potravu …

Podvečer sme zavítali na Skagsanden beach, ktorá zhora vyzerá takto …

… dole v strede tie bodky na pláži, to sme my 🙂

Čakanie na dobré svetlo nám zpríjemnil otužilec …

… ktorý si prišiel zasurfovať v ľadovej vode …

… bol vytrvalý, lebo na surf sa mu podarilo postaviť tak každý desiaty krát 🙂

Odchádzal už v snehovej fujavici …

Západ slnka bol nádherný, najprv bol pokojný …

… ale blížila sa búrka …

… ktorá nás ale obišla …

svetlá sú už zhasnuté 🙂

Večer bola dobrá predpoveď na silu polárnej žiary, ale mali byť aj oblaky. Keď sme prišli na miesto, akurát začínala …

… ale o chvíľu bolo po nej …

Trochu teórie o severnej polárnej žiare z brožúrky, ktorú som si kúpil …

Od povery po vedu …

Príbehy, mýty a presvedčenia o fenoméne polárnej žiary sa odohrávali tisíce rokov. Polárna žiara je teda spojená nielen s výskumom a vedou, ale aj s poverou, kultúrou a náboženským presvedčením. Okrem toho je polárna žiara zobrazená v literatúre a výtvarnom umení.

V tadícii Sámi sa verilo, že polárna žiara má nadprirodzenú silu, ktorú možno uplatniť v sporoch. Ľudia Sámi majú symboly polárnej žiary na svojich šamanských bubnoch. Tieto presvedčenia a iné vnímania polárnej žiary vždy existovali medzi ľudmi žijúcimi v zemepisných šírkach, kde sa najčastejšie pozoruje aurora.Medzi ľuďmi Sámi má polárna žiara viacero mien, napr. Guovssahas, čo znamená „svetlo, ktoré sa dá počuť“.Sámi si spojili polárnu žiaru so zvukom.

Tajomstvo …

Presvedčenia o polárnej žiare často súviseli so strachom, alebo s úžasom. Vo veku Osvietenia bola polárna žiara spojená s koncepciami neba a pekla. Nórski Vikingovia ju volali nebeský most medzi ríšou bohov a zemou Bifrost. Polárna žiara mala v nórskej mytológii svojho vlastného boha Hiemdalla. Severská ľudová viera spájala polárnu žiaru s mŕtvymi ženami a najmä s dušami mŕtvych panien.

Prvý realistický opis polárnej žiary možno nájsť v nórskej práci Kongespeilet – Kráľ zrkadiel z 13. storočia. Na rozdiel od prevládajúcich európskych vnímaní v stredoveku Kongespeilet opísal polárnu žiaru ako prírodný fenomén. Prezentované teórie v knihách neznámeho autora ostali jedinečné takmer 500 rokov. Kongespeilet tiež pomenoval tento prírodný fenomén Nordurljos. Ale po čase boli nórski myslitelia ovplyvnení európanmi. V Nórsku stovky rokov po Kongespeiletovi bola znovu polárna žiara poznačená presvedčeniami, ktoré odrážaju dogmu a fantáziu.

V marci 1716 bola aurora pozorovaná v Londýne a v strednej Európe. Medzi tými, ktorí pozorovali polárnu žiaru, bol aj slávny anglický astronóm a vedec Sir Edmond Halley. Zahájil teórie o polárnej žiare z perspektívy založenej na dôkazoch s ignorovaním špekulácií a dogmatických presvedčení. Na základe vlastných pozorovaní zakrivenia polárnej žiary a jeho vedomostí o geometrii magnetického poľa zistil, že tieto dva javy sú úzko spojené.To bol začiatok moderného výskumu polárnej žiary, ktorý našiel úrodnú pôdu v čase Osvietenstva.

Fakty o polárnej žiare – „aurora borealis“, čo je medzinárodný názov pre polárnu žiaru, znamená „začiatok severu“. Polárna žiara pochádza z vysokých výšok nad Zemou a môže byť videná v arktických oblastiach. Fenomén nastáva, keď elektricky nabité častice zo Slnka vchádzajú do atmosféry prostredníctvom magnetického poľa Zeme. Častice sa zrazia s molekulami vzduchu, ktoré pozostávajú hlavne z kyslíka a dusíka, medzi 400 a 300 km nad Zemou a energia týchto zrážok sa emituje ako svetlo.

Čo je polárna žiara ?

Slnko emituje tok elektricky nabitých častíc (elektróny, protóny a héliove jadrá). Tento tok sa volá slnečný vietor. Nabité častice, ktoré prichádzajú na Zem, sú ovplyvnené magnetickým poľom Zeme. Magnetické pole Zeme smeruje častice k oválnej oblasti okolo každého magnetického pólu. Častice slnečného vetra sa zrazia s molekulami vzduchu v hornej časti atmosféry. Polárna žiara sa nikdy nevyskytuje vo výškach pod 80 km a zriedka nad 500 km. Priemerná hodnota polárnej žiary s maximálnou intenzitou je medzi 110 – 120 km nad Zemou.

Ovál polárnej žiary.

Polárna žiara sa objavuje najčastejšie a najsilnejšie v oválnom páse okolo geomagnetického severného pólu. V Nórsku sa pás rozprestiera po pobreží severnej oblasti Nordland, Troms a Finnmark. Tu je viditeľná polárna žiara takmer každý večer v noci v zimnom období. V oblasti Osla je možné ju pozorovať niekoľkokrát za mesiac, zatiaľ čo na juh od Berlína je len ťažko viditeľná raz za rok. Viditeľnosť polárnej žiary južnejšie súvisí s vysokou úrobňou slnečnej aktivity. V stredomorských oblastiach je polárna žiara viditeľná raz, alebo dvakrát za storočie. Pásmo polárnej žiary na severnej pologuli je tvarované ako ovál okolo severného magnetického pólu. Tu vidno, že severné Nórsko je vhodná zóna na pozorovanie aurory. Všade inde je ovál nad chladnými a riedko obývanými oblasťami, alebo mora.