Národné parky USA – Death Valley I

Národné parky juhozápadu USA – Death Valley I

Ďalším navštíveným zaujímavým miestom bolo Údolie smrti, Death Valley National Park (vyhlásený v r. 1994). Rozkladá sa na území štátov California a Nevada a má rozlohu 13,553 km². Údolie je dlhé 230 kilometrov a široké 8-25 kilometrov.

Miestni Indiáni, Šošoni, nazývali toto miesto Tomeš „Horiaca zem“. Celkom priliehavý názov pre miesto, kde panuje v lete neuveriteľné teplo. V mieste zvanom Furnace Creek (leží v „nadmorskej“ výške mínus 54 m.n.m) bola 10.7.1913 nameraná teplota 56.7 ^o C , čo jenajvyššia absolútna teplota nameraná v Severnej Amerike a druhá najvyššia teplota na zemeguli vôbec .

Dnešný názov však dala tomuto údolia skupina asi štyridsiatich zlatokopov, ktorá sem k svojej smole zablúdila v roku 1849. Tí boli prvými belochmi v tomto údolí vôbec a kým našli východ von, trvalo im to niekoľko týždňov a skoro tu zomreli. Aby prežili, museli zjesť niekoľko volov, ktoré mali so sebou a rozštiepať drevo zo svojich vozov, aby mali mäso na čom uvariť. Jedna žena z tejto skupiny sa vraj s oným miestom rozlúčila slovami: „Zbohom, Údolie smrti“. A názov sa ujal a používa sa dodnes, aj keď počas kalifornskej zlatej horúčky tu nakoniec zomrel iba jeden človek.

Navštívené miesta sú označené modrou značkou.

Cestou do údolia sme v mesačnej krajine natrafili na niečo zelené. Bola to Juka krátkolistá ( Yucca brevifolia ), anglicky Joshua Tree.

Názov pochádza od prvých mormonských kolonistov Kalifornie , ktorí v polovici 19. storočia prechádzali cez Mohavskú púšť . Zakrivené vetvy stromu im pripomínali starozákonný príbeh, v ktorom židovský prorok Jozua vystrel v modlitbe ruky k nebesiam. Pomenovali teda strom podľa tohto proroka, ktorý podľa biblie vyviedol svoj ľud z púšte.

Vyskytuje sa takmer výlučne v Mohavskej púšti v USA , najviac v Národnom parku Joshua Tree .

Keďže v údolí nie je až taký veľký pohyb turistov a takmer nikto tam nebýva, cesty sú iba prašné a raz za čas ich prejdú pluhom, ako u nás v zime, lenže tu odhŕňajú naviaty piesok :o)

Eureka Dunes sú piesočné duny, ktoré pokrývajú plochu iba cca 3 x 1 míľu, napriek tomu sú to najvyššie piesočné duny Severnej Amerike. Majú výšku vyše 200 m (foto z internetu).

Chceli sme fotiť západ slnka na dunách, ale ten sme nestihli :o( , ale pár záberov zapadajúceho slnka na skalách sa podarilo :o)

Aj napriek drsnému podnebiu tu žije mnoho druhov zvierat …

… aj rastlín.

Keďže v noci mesiac vychádzal neskôr, hviezdy nad dunami krásne žiarili …

… a potom vyšiel mesiac …

Ráno sme si dali výstup na vrchol dún a to bola cesta … horšie šlapanie, ako v hlbokom snehu, krok dopredu, trištvtre späť …

Slnko sa neukázalo, ale mraky pekne nasvietilo …

Cestou dole sa už mraky roztiahli a slnko ponúklo zaujímavé tiene so stopami zvierat …

Informačná tabuľa a kadibúdka …

… a náš tábor …

Cez deň sme sa presunuli o dolinu ďalej ku kráteru Ubehebe,ktorý má priemer asi 800 metrov a hĺbku 180 metrov. Vedci dosiaľ predpokladali, že vznikol sopečnou aktivitou hlboko v prehistórii. Stúpajúci chochol magmy prenikol do dutiny so spodnou vodou a výsledná para spôsobila výbuch. Najčastejší odhad veku krátera bol 6000 rokov. Vychádzalo sa pri tom aj z archeologických nálezov – predmetov, ktoré patrili dávnym pôvodným Američanom.

Analýza izotopov berýlia v kusoch hornín vymrštených z krátera, najmä pieskovca a kvarcitu, však teraz ukázala, že vznikol iba pred približne 2000 rokmi, takže sopečná aktivita ešte úplne nevyhasla.

Na viacero masívov magmy v podzemí poukazujú geofyzikálne merania. A napriek horúcej a suchej klíme Death Valley, pod jeho povrchom je oveľa vlhkejšie ako nad ním. Hladina spodnej vody sa aktuálne nachádza asi 150 metrov pod dnom krátera.

Z výpočtov vychádza, že na výbuch, aký vytvoril kráter Ubehebe, by postačovala guľová komora magmy s priemerom 90 metrov a dokonca ešte menšia dutina s vodou.

V okolí bola farebne zaujímavá krajina …

Ďalším miestom, ktoré sme chceli navštíviť, bolo údolie s pohybujucími sa kameňmi. Cesta k nemu bola ako tankodrom a tak nám 50 km cesty trvalo 2,5 hodiny …

Zaujímavým spestrením bola križovatka s čajníkmi …

Keď sme prišli k vysušenému jazeru, slnko akurát opúšťalo dno bývalého jazera Racetrack Playa …

Vedcov už mnohé roky mátajú tajomné „bludné kamene“, ktoré sa bez zjavného dôvodu pohybujú po Údolí smrti v americkej Kalifornii. Napriek tomu, že nejde o ľahké exempláre, dokážu putovať naprieč vysušeným dnom jazera Racetrack Playa stovky metrov a za sebou zanechávajú stopy v popraskanej zemi.

Čo expertom komplikuje ich úvahy, je, že v niektorých prípadoch boli trasy kameňov dlhé až 250 metrov, ale niekedy tvorili ladné krivky, inokedy to bola priamka, ktorá však potom prudko zabočila doprava alebo doľava. Zistilo sa, že posuv kameňov má na svedomí nezvyčajné a raritné spojenie vetra a ľadu. Na púšti sa totiž v zime môže tvoriť ľad a ten sa pri topení uvoľňuje v plátkoch. Potom stačí už len slabý vietor na to, aby ľad kamene potlačil.