V októbri 2021 sme sa s partiou českých fotografov pod vedením Michala Baladu https://www.michalbalada.com/ vybrali do, podľa mňa asi najkrajších hôr Európy – talianskych Dolomitov.

Ako prvú oblasť sme si vybrali svetové dedičstvo UNESCO Seiser Alm, alebo Alpe di Siusi.

Vrcholy Sassolungo a Sassoplatto v podvečernom svetle

Masív Rosengarten group

Takýchto chát je v údolí neúrekom …

Nočná panoráma údolia

Hotel pod hviezdami

Súhvezdie Orión nad masívom Sassolungo

Pred východom slnka

Chvíle a farby pri východe slnka sú úžasné …

Cez deň sme sa presunuli k jazeru Karersee. Nachádza v lese Latemarwald v hornej časti údolia Eggental, necelých 20 kilometrov juhovýchodne od mesta Bolzano v nadmorskej výške 1520 metrov n.m na území obce Nova Levante.

Približne 300 m dlhá a 140 m široká vodná plocha je napájaná podzemnými prameňmi z pohoria Latemar. Hĺbka a veľkosť jazera sú sezónne a závislé od počasia; najväčšia hĺbka je údajne asi 22 m.

V zime jazero občas navštevujú potápači, ktorí vykonávajú ponory pod silnou vrstvou ľadu a zaznamenávajú podvodnú hru farieb pre dokumentárne filmy. Okolo jazera sa sa traduje mnoho juhotirolských povestí a motívy s jazerom si pre svoje obrazy či príbehy vybrali početní maliari a spisovatelia.

Poobede sme prešli do sedla Passo Rolle, ktoré bolo našim domovom dva dni a dve noci. Večer nám počasie neprialo, ale ráno sme sa ešte za tmy vybrali zo sedla hore k chate Baita Segantini, pri ktorej je malé jazierko.

Sedlo pod nami

Cesta nahor, ktorú nám poprášil čerstvý sneh.

Panoramatický výhľad na horskú skupinu Pale di San Martino s dvoma najvyššími vrcholmi – Cima di Vezzana a Cimon della Pala.

Horská chata Baita Segantini sa nachádza v horskej skupine Pale di San Martino v nadmorskej výške 2291 metrov nad priesmykom Passo Rolle na horskom sedle Passo Costazza. Chata bola pomenovaná po Giovannim Segantini, známom krajináriovi z Arca.

Chatu postavil v roku 1936 horolezec Alfredo Paluselli zo Ziano di Fiemme, ktorý tu žil na samote celých 35 rokov.

Pre takéto chvíle sa oplatí skoro ráno vstávať a šlapať do hôr …

Cieľ pre večerné a nočné fotenie bol ďalší kopec nad Passo Rolle …

… na ktorý sme si museli vyšlapať s plnou poľnou po lyžiarskom svahu.

Na vrchole

Pohľad na dolomitský masív

Cesta cez priesmyk Rolle je jednou z najstarších v Dolomitoch. Na rozdiel od väčšiny ostatných ciest v tejto oblasti bola táto cesta dokončená už v roku 1872. Priesmyk Passo Rolle bol však pravdepodobne prejazdný už o niekoľko desaťročí skôr, už okolo roku 1820.

Najvyšší vrchol masívu Cimon delle Pala s výškou 3186 m n.m.

Večerné červánky

Po zotmení, keď vyšiel Mesiac a osvetlil časť údolia.

(Nekvalitná) mobilovka nášho hotela pod hviezdami.

Pred polnocou som vstával, aby som sa pokochal pohľadom na túto krásu pri splne Mesiaca…

A pred východom slnka ďaší budíček, veď som tu neprišiel spať, ale fotiť 🙂

V strede na pravej strane hory vidno zodiakálne, alebo zvieratníkové svetlo. Dá sa dobre pozorovať na jeseň na východnej oblohe pred východom Slnka. Má kužeľovitý tvar zužujúci sa so vzdialenosťou od obzoru. Vzniká odrazom slnečných lúčov od jemných prachových zrniek medziplanetárnej hmoty rozptýlených vo vnútorných oblastiach slnečnej sústavy a silne koncentrovaných k rovine ekliptiky.

Oplatí sa skoro ráno vstávať ?

Po nočnom zážitku som sa presunul k čiastočne zamrznutému jazierku Lago Cavallazza pozorovať farebné premeny oblakov a oblohy pred východom slnka.

Cimon delle Pala po východe slnka

Po tomto krásnom divadle prírody nasledovalo balenie a cesta k autu dole do údolia.

Zjazdovka

Kaplnka Chiesetta di Passo Rolle

Pokračovanie nabudúce …

678total visits,2visits today