ALPY

V auguste 2015 som sa s partiou českých fotografov pod vedením Michala Baladu https://www.michalbalada.com/ vybral na svoj prvý zahraničný fotografický workshop do francúzskych a švajčiarskych Álp.

Štartovali sme sme autami z Prahy a prvá zastávka bola večer na brehu Ženevského jazera pri hrade Chillon. Hrad bol založený okolo roku 1000 biskupom zo Sittenu a vystavaný postupne od 11. do 13. storočia, s drobnými dostavbami a prestavbami v 16.a 18. storočí a puristickou obnovou z rokov 1890–1936. Patrí k najzachovalejším stredovekým hradom. Poloha hradu v tomto mieste bola v histórii strategicky významná, pretože ten, v ktorého držaní hrad bol, ovládal cestu okolo Ženevského jazera a mohol vyberať mýto.

Prvú noc sme spali na odpočívadle s čistým vzduchom a krásnou prírodou.

Ráno sme sa presunuli do známeho olympijského mesta Chamonix, z ktorého je dobre vidno masív Mont Blanc – najvyššiu horu Álp a západnej Európy s výškou 4 808 m n.m.

Najprv som myslel, že to tu nedám, ale prečo nie … Aj vo fráncúzskom Chamonix sa nájde takýto verejný záchod … Ale človek by mal byť vďačný za všetko, najmä keď TO potrebuje 🙂

Prvým fotografickým miestom, odkiaľ sme chceli fotiť Mont Blanc a okolité hory, bolo jazero Lacs de Chéserys. Nachádza sa oproti masívu Mont Blanc nad Chamonix.

Trasa k jazeru pre nás viedla z parkoviska pri chate Chalet de la Réserve Naturelle des Aiguilles Rouges turistickým chodníkom s prevýšením 768 m.

Trasa naoko nie je dlhá, má 5 km, ale s fotografickým vybavením, stanom, spacákom, jedlom a vodou na 3 dni na chrbáte, čo malo cca 25-30 kg, sme sa poriadne zapotili. Najprv sme si museli vybrať, čo všetko si hore so sebou ponesieme …

… a cesta mohla začať. Pohľad na parkovisko, odkiaľ sme odchádzali.

Čím vyššie sme stúpali, tým krajšie výhľady sa otvárali.

Pohľad na ľadovec Glacier d’Argentière

Stúpanie bolo náročné …

… a oddych zalúžený 🙂

Cestu s nami absolvoval aj vtedy asi 75 ročný Franta, ktorý je dodnes pre mňa vzorom a príkladom toho, že aj v staršom veku sa všetko dá, ak sa chce. Hore prišiel omnoho skôr, ako mladší kolegovia.

Napravo druhý ľadovec Mer de Glace.

Pohľad na serpentíny, po ktorých sme šlapali.

Cestu nám spríjemňovali kozorožce alpské, ktoré boli na ľudí celkom zvyknuté.

A po pár hodinách sme boli na mieste pri jazere Lacs des Chéserys v nadmorskej výške 2 240 m n.m.

Pred večerom sa trochu roztiahli mraky a odkrývali sa hory oproti.

Kozorožce stále krásne pózovali …

Stany sme mohli mať postavené až podvečer a ráno sme ich museli zase zbaliť, cez deň sa stanovať nesmelo, chodili to tam kontrolovať miestni (dvojnohí :-)) strážcovia.

Večerná panoráma, Mont Blanc je celkom napravo v oblakoch …

Krásne miesto, však ?

Rána sú pre fotografa najkrajšie a to augustové nebolo výnimkou …

Osvetlený Mont Blanc aj s pozorovateľom napravo 🙂

Masív Grand Jorasses

Mont Blanc

Aiguille du Midi, o kilometer mižia hora, ako Mont Blanc s výškou 3 842 m n.n. Vedie na ňu lanovka z Chamonix.

Kamarátske korozožce boli stále okolo nás …

Vodu som nemal problém piť z vodopádov nad nami.

Na túto fotku som úplne zabudol, našiel som ju až teraz, keď som písal článok 🙂

Pohľad na koniec ľadovca a tunely s vodou ma zaujali a tak som zistil, že pod ľadovcom Mec de Glace je vodná elektráreň, ktorá od r.1973 využíva energiu vody z topiaceho sa ľadovca.

Sústava tunelov začína v nadmorskej výške 1560 m n.m. a z nadmorskej výške 1415 m n.m. sa voda vedie dvojkilometrovým tunelom do záchytnej nádrže, odkiaľ cez potrubie s priemerom 1,8 m a výškou 291 m voda padá k Peltonovej turbíne s výkonom 42 MW. Turbína vyrobí 115 tis. MWh, čo je ekvivalent ročnej spotreby elektriny 50 tisíc ľudí. Počas špičky pretečie turbínou 15 metrov kubických vody za sekundu, ktorá obsahuje v dôsledku ľadovej erózie jemný kameň. Erózia si vyberá svoju daň na turbíne a tá sa musí každý rok meniť.