SOCOTRA VI.

Socotra je ostrov v Arabskom mori, ktorý sa oplatí navštíviť, napr. s www.socotra.cz.

Šiesty deň sme sa vybrali do Firmin Forest, miesta s najväčšou koncentráciou dračích stromov na Socotre.

Najprv sme šli natankonať naše autá na benzinku.

Najprv som si myslel, že na motorke je žena, ale podľa nohy to bol chlap 🙂

Koza sa skrývala v tieni nádrže.

Vedúci …

Na tejto púštnej ruži vidno, odkiaľ vietor fúka 🙂

Táto ruža je nad kaňonom, cez ktorý sme mali prejsť.

Cestou sme sa zastavili v „škôlke“ dračích stromov, ktorú založila Mendelova univerzita v Brne. Tieto jedince majú niekoľko rokov, čo dokazuje, že dračince rastú veľmi pomaly.

Napriek tomu, že škôlka bola oplotená, vnútri boli kozy, ktoré dračince ohrýzali. Koza ako dovezené zviera na ostrov patrí medzi najväčších škodcov, lebo nedovolí dračincom vyrásť do väčších rozmerov a tým je ich osud ohrozený.

Naši šoféri v korune dračinca

Tu sme ešte hore nad kaňonom, o pár hodín sme šli po ceste dole …

Cesta do kaňonu bola poriadne adrenalínová, kamenistá, strmá a úzka, išlo sa krokom …

Osvieženie dole v kaňone

Miestne deti

Chameleón ako darček pre Tomáša

Po pár hodinách „jazdy“ sme prišli do Firmin Forest-u, kde sme si založili stanový tábor. Tá budova nad autami sú verejné záchody, ale akurát keď sme tam boli my, boli zatvorené 🙁

Jeden z endemitov

Dračince s horami v pozadí

Tie stromy sú fascinujúce a okúzľujúce zároveň …

Panoráma kaňonu cez ktorý sme prešli

Tešil som sa aj na noc v pralese s dračincami pod miliónmi hviezd a stálo to za to.

Ráno som si privstal a pred východom slnka (okrem potreby v lese) som pozoroval zmeny farieb rannej oblohy.

Pohľad zo stanu po východe slnka

Cesta späť cez kaňon už nebola taká adrenalínová, lebo sme už vedeli, čo nás čaká …

A niektorí si cestu užívali 🙂

Zastavili sme sa aj v malej osade, kde sme si kúpili „dračiu krv“- sušenú červenú živicu z dračincov.

Zastávka na spoločné fotenie

Dve ruže

Podľa náklonu auta vidno, aké klesanie sme prekonávali …

Cesta, po ktorej sme sa šplhali z kaňona

Keď sme vyšli hore, už sme si spievali Hakuna matata – všetko je v poriadku 🙂

Cestou do hlavného mesta Hadibo sme prechádzali okolo letiska a to už nebol pekný pohľad na kopu odpadkov …

V hlavnom meste sme sa zastavili na nákup pár sevenírov.

Jedna z mála (asi vládnych) upravených budov v hlavnom meste

Záliv, kde sa dalo šnorchlovať, ale keďže fúkalo a boli veľké vlny, nebolo to ono …

Posledný večer mali ženy možnosť skrášliť svoje telo hennou.

Henna je najstaršie 100% prírodné farbivo a získava sa z listov stopiek kríka, ktorý sa latinsky nazýva Lawsonia Inermis a ktorému sa najlepšie darí v suchých a horúcich oblastiach. Na Sokotre sa hojne využíva pri svadobných rituáloch – rodina a priatelia sa stretnú pred svadbou a maľujú si na ruky, nohy a nechty ozdobné ornamenty.

Večer nám zaspievala, zahrala a zatancovala miesta dievčenská skupina, ale tie sme pri tanci nemohli fotiť, tak aspoň chlapov 🙂

Ráno pri raňajkách

Opustený vrak lode

Cestou na letisko sme sa zastavili v miestnom komunitnom centre na posledné nákupy súvenírov.

Hadibo

Často bolo na budovách vidieť, že betón a armovanie na streche bolo pripravené na ďalšie poschodie, keď príde vhodná chvíľa …

Veru tak …

Posledné foto s Omarom pred letiskom

A už v lietadle pri odlete

Týmto obrazom na letisku nás pred týždňom vítali a takisto sa aj lúčili s nami …

Posledný pohľad na Sokotru …

Celkom chutný obed na palube 🙂

Ostrov Al Sauda v Arabskom mori

Arabský poloostrov

Oázy vody v púšti

Abu Dabí

V Abu Dabí sme boli už pred rokom a vtedy sme cez deň navštívili mešitu šejka Zayeda. Je krásna a majestátna. Videl som jej fotky večer a v noci a povedal som si, že sa tu ešte raz zastavím. A keďže bola príležitosť, tak som to využil.

Mešita pri západe slnka