Národné parky USA – posledné zastavenia …

with Nekomentované

Jedným z posledných navštívených miest v USA bola cesta tak slávna a populárna, že jej bolo dopriate zvečnenie v piesňach a románoch. Rolling Stones, Depeche Mode alebo aj slávny spisovateľ John Steinbeck ani zďaleka nie sú jedinými umelcami, ktorých Route 66 navždy očarila.

Route 66 vznikla ako súčasť amerického diaľničného systému. Oficiálne bola otvorená 11. novembra 1926. Pôvodne merala 3 940 kilometrov a tiahla sa od Chicaga v Illinois cez Missouri, Kansas, Oklahomu, Texas, Nové Mexiko, Arizonu a nakoniec skončila v Kalifornii.

Posledným bodom na tejto diaľnici bolo druhé najväčšie americké mesto Los Angeles.

Význam U.S. Route 66, ako znel jej oficiálny názov, spočíval najmä v tom, že prepojila „veterné mesto“ Chicago so západným pobrežím Spojených štátov. Mala však aj význam hospodársky, pretože obrovské množstvo nezamestnaných Američanov po nej prúdilo na západ, ktorý im mal poskytnúť splnenie ich amerického sna alebo aspoň normálne platenú prácu.

Takýto trend však netrval len počas Veľkej hospodárskej krízy, ale aj cez druhú svetovú vojnu. V Kalifornii totiž bolo pomerne veľa podnikov zameraných na výrobu zbraní a tak sa v nich našlo aj veľa práce. Route 66 však mala aj strategický význam pre armádu USA, ktorá sa po nej neraz a veľmi rýchlo presúvala.

Koniec druhej svetovej vojny a roky po nej priniesli do Spojených štátov amerických hospodársku prosperitu a spolu s ňou aj rozmach turistického odvetvia. Na Route 66 začali ako huby po daždi vyrastať hotely, motely, obchody, občerstvenia, reštaurácie… Každý si jednoducho prišiel na svoje: podnikatelia, ktorí na diaľnici pekne zarobili a aj cestujúci či turisti, ktorí sa nemuseli strachovať, že sa po ceste nenajedia alebo že nebudú mať kde spať.

V druhej polovici päťdesiatych rokov však takýto diaľničný systém začal byť nepopulárny a zastaraný. To sa v roku 1956 potvrdilo aj oficiálne, keď prezident Dwight Eisenhower podpísal nový zákon o diaľniciach.

A nastali zmeny: Route 66 sa odklonila od veľkých miest, na niektorých úsekoch získala štyri pruhy a tak sa z nej stala úplne „obyčajná“ diaľnica.

V roku 1984 bol diaľnici uštedrený posledný „kopanec“, keď bola definitívne vyčlenená zo zoznamu amerických diaľnic. Niet sa však čomu čudovať, pretože všetky jej úseky boli postupne nahradené modernými autostrádami.

V povedomí mnohých Američanov ale natrvalo zostáva ako „Matka ciest“ alebo „Hlavná ulica Ameriky“, a preto je jej sláva prakticky večne živá a to nielen ako nostalgická súčasť amerických piesní či románov.

Nadšenci z rôznych motoklubov až na osemdesiatpäť percent niekdajšiu Route 66 sprístupnili a tak sa môžete aj dnes, pokiaľ vás táto myšlienka bezstarostnej jazdy láka, po nej prejsť autom alebo motocyklom a vychutnať si tak pocit, aký mali ľudia prechádzajúci po Route 66 za prácou a lepším životom bezmála pred sto rokmi.

Cestou do Los Angeles sme si mohli dovoliť ísť v ľavom rýchlom pruhu, lebo sme boli v aute viac ako dvaja 🙂

Pred cestou na letisko sme odbočili do slávneho Hollywood-u. Nápis nad mestom je 14 m vysoký a 110 m dlhý.

Prešli sme sa po Chodníku slávy pozdĺž Hollywood Boulevard a Vine Street.

Je osadený viac ako 2 500 päťramennými hviezdami s menami nielen ľudských celebrít, ale aj fiktívnych postáv honorovaných hollywoodskou obchodnou komorou za ich prínos pre zábavný priemysel.  Prvých osem hviezd bolo osadených v septembri 1958.

 Každá hviezda je vyrobená z bodkovanej zmesi brúseného terazzového betónu s ružovým mramorom, orámovaná bronzom a vložená do čierneho štvorca. Vo hviezde je z bronzu vyrobený nápis s menom honorovanej osobnosti. Pod menom je kruhový bronzový emblém, znázorňujúci kategóriu, v ktorej osobnosť získala svoju hviezdu.

Napriek tomu, že slovo „sláva“ priamo figuruje v názve tohoto miesta, dojem z neho bol skôr neslávny. Obe strany chodníka lemujú obchody so suvenírmi a obchodné strediská, z ktorých silne žiaria neónové svetlá.

Podobne ako ostatné mestské časti Los Angeles, aj Hollywood bol pôvodne samostatným mestom.

Ešte v 70. rokoch 19. storočia sa jednalo o malú obec, ktorá sa v roku 1910 stala súčasťou Los Angeles.

Prvý film In Old California vznikol v tom istom roku. Bola to nemá dráma o období, kedy Kalifornia spadala pod Mexiko.  V 20. rokoch začala zlatá éra filmu, ktorá trvala do 60. rokov.

S rozšírením televízorov v amerických domácnostiach prišlo nutne k zníženiu počtu divákov v kinách. Hollywood sa preto začal zameriavať na produkovanie zábavy, akú televízia nemohla ponúknuť. Zvyšovali sa rozpočty pre filmy a menilo sa poňatie filmu ako takého.

Dnes sú kulisy na každom rohu …

Cestou na letisko ma zaujala spleť rôznych elektrických vedení na pozadí ropnej plošiny.

Pri odovzdávaní auta pri letisku ponad nás prelietal obrovský Airbus A-380 a …

… to sme ešte nevedeli, že ním poletíme cez oceán …

Priestory letiska v Los Angeles …

Po štarte sme sa zakrátko dostali nad oblaky …

… večera na dobrú noc …

Keďže sme cestovali v noci, 10 hodinový let prebehol pomerne rýchlo a po niekoľkých kolečkách pred Londýnom sme štastne pristáli 🙂

Let do Prahy prehehol tiež bez problémov …

… a aj počas letu bolo na čo pozerať …

Do USA sme odchádzali 12.11.2016 a ja som rád, že do roka sa mi podarilo spracovať tisíce fotografií a napísať 11 reportov z tejto zaujímavej a fotogenickej krajiny.

Písal som ich preto, aby som to, čo som zažil, zdieľal s ostatnými … Snáď sa za „mláku“ ešte raz vrátim …

Vďaka Jirkovi a všetkým, s ktorými som strávil krásne dva týždne 🙂


 

1159total visits,1visits today

Leave a Reply