Mer de Glace

with Nekomentované

V údolí Chamonix a jeho okolí je stále čo obdivovať. My sme si vybrali výlet k ľadovcu Mer de Glace, ku ktorému vedia ozubnicová železnica.

Cesta začína na železničnej stanici …

Trať je zaujímavá z troch hľadísk: historicky, esteticky, aj technicky.

História sa začala písať v roku 1897, keď bola jej stavba vyhlásená za verejný záujem, čo pobúrilo tých, ktorí dovtedy zabezpečovali dopravu a obávali sa straty práce (asi 200 horských vodcov a 300 muličiarov.) Napriek ich nevôli boli vypracované štúdie a v roku 1906 sa začalo s prácami.

O dva roky, 8. 8. 1908 sa otvorila provizórna zastávka v km 4,25. O ďalší rok bola trať plne dokončená, čím sa zabezpečilo spojenie medzi Chamonix (1070 m. n. m.) a Montenvers (1913 m. n. m.). V roku 1910 bola trať oficiálne otvorená. Zábery zo stavby na stene v stanici …

Trať s rozchodom 1 000 m je už od začiatku vybavená ozubnicou typu STRUB. Celková dĺžka koľají je 5141 metrov (adhézne koľaje v rámci depa nie sú započítané). Stúpanie sa pohybuje v rozmedzí 11% -22% (spomínaných 22% je medzi výhybňou Les Planards a Montenvers).

Z traťových stavieb je potrebné spomenúť 2 výhybne (Planards km 1,9 a Caillet km 3,8)…

… 2 tunely (105 m a 306 m dlhé) …

… a veľký počet rôznych mostov a klenutých viaduktov …

Prvé vozidlá dodala švajčiarska firma SLM Winterthur. Bolo to 8 parných lokomotív vyrobených v rokoch 1907 až 1927, 14 osobných vozňov (5 otvorených a 9 zatvorených).

Táto lokomotíva je jedna z posledných parných z roku 1927…

Od roku 1953 sa ale parná éra končí – je to rok začatia elektrifikačných prác. V roku 1954 boli dodané 4 elektrické jednotky nasledované ďalšími dvomi v roku 1979.

Jazdná doba sa skrátila z pôvodných 51 minút s „parou“ na 20 minút s „elektrikou“.

Interiér rušňovodiča …

Pohľad zo železnicnej stanice cez čelné okno lokomotívy v smere jazdy …

Prvý deň sme mali smolu, lebo hory, aj blízke okolie boli v oblakoch a výhľady žiadne … Vľavo hore je rám okna, ktorý je normálne vodorovne, ale teraz ukaazuje sklon trate …

Terajšia budova na konečnej zastávke železnice …

V roku 1906, keď sa začalo stavať, trať končila priamo pri ľadovci …

Hotel zo začiatku 20 storočia …

Globálne otepľovanie – o tomto fenoméne už asi každý z nás počul … presvedčil som sa na vlastné oči, že v našich zemepisných šírkach je to fakt pri pohľade na historické fotografie hore a pri pohľade na tieto miesta v súčasnosti (tieto fotografie sú z druhého dňa, keď už bolo krásné počasie) …

Tam, kde bol pred sto rokmi ľadovec, je len jeho torzo pokryté kamením … Súčasný pohľad na horu Les Drus…

… a hranicu ľadovca v roku 1820

Ku ústiu ľadovca sa musí ísť niekoľko sto metrov nižšie najprv lanovkou …

… a potom po vyše 400 schodoch dole peši …

Dole pod nánosom prachu a skál je ľadovec …

V roku 1985 bol ľadovec po značku na skale …

… rok 1990 …

… čo je tiež už pekných pár metrov pod lanovku, ktorá sa stavala v roku 1955 na vtedajšej úrovni hranice ľadovca …

… rok 2001 …

… rok 2003 …

… rok 2005…

… rok 2010…

… rok 2015 …

… a rok 2018 … ľadovec poprikrývaný plachtami, aby sa spomalilo topenie …

… a aby mohli pre ľudí pripraviť aspoň nejakú atrakciu vo forme ľadovej jaskyne …

… vchod do útrob ľadovca …

Ľadová jaskyňa stojí za tú námahu zísť dole k nej …

Je pekne nasvietená z vyzdobená historickými fotografiami …

Kreslo pre hostí …

Ľadový medveď …

Východ z jaskyne je ten istý, ako vchod …

A teraz šup šup tých 400 schodov k lanovke vyšlapať …

… po ceste stretávame hladného vtáka, ktorý si hľadá niečo pod zub …

Späť hore ideme lanovkou …

… a pozeráme dole do údolia, kde bol kedysi ľad …

Keďže prvý deň bola hmla a veľa z okolia sme nevideli, vybrali sme sa na toto miesto aj na druhý deň, keď už bolo počasie ideálne …

Dole k ľadovcu sme už nešli, ale po kochaní výhľadmi sme si dali obed vo vyhliadkovej reštaurácii …

Jedlo nám doniesli v nahriatom kastróle (po francúzsky cocotte), v ktorom sa to varilo a ten aj držal optimálnu teplotu jedla …

Pri takomto výhľade nám naozaj chutilo 🙂

Cestou k zubačke sme si pozreli galériu kryštálov v tmavej štôlni …

… kde boli naozaj krásne kúsky z útrob zeme …

Pred vyše sto rokmi sa na výlet chodilo takto …

… alebo takto …

… a dnes takto …

Sedačky  v zubačke sú prispôsobené sklonu dráhy, aby sme po ceste dole nepadli na spolusediaceho pred nami 🙂

Sklon železnice …

 …do videnia Chamonix …

… pokračovanie nabudúce v Provensálsku …


 

1481total visits,1visits today

Leave a Reply