Južné Čechy I

V júli 2022 som navštívil južné Čechy a poznával jazerá, priehrady, hrady a zámky okolo Vltavy.

Dlhú cestu sme si rozdelili na dve časti a prvou zástávkou boli Smolenice. Večerný pohľad na kostol a zámok z reštaurácie.

Ráno som si privstal a pozoroval nádherný východ slnka z dronu.

Stredoveký hrad stál na mieste dnešného Smolenického zámku na úpätí Malých Karpát nad obcou rovnakého mena.

Vznikol až v 14. storočí ako posledný zo strážnych hradov pri malokarpatských priesmykoch. Na začiatku 15. storočia bol kráľovským majetkom, neskôr patril pezinským a svätojurským grófom a od začiatku 16. storočia rodine Országovcov. Potom ho takmer dve storočia vlastnili Erdődyovci.

Na konci 18. storočia zámok spustol a na začiatku 19. storočia vyhorel, takže zostali z neho iba ruiny, z ktorých vyčnievala len päťboká hlavná veža a bašty vonkajšieho opevnenia.

Na začiatku 20. storočia začali jeho poslední majitelia, Pálfiovci, stavať na hradných ruinách historizujúcu stavbu terajšieho Smolenického zámku. Zo starého hradu pri prestavbe zachovali iba časť vonkajšieho opevnenia. Zámok dobudovali až po roku 1945.

V súčasnosti je Smolenický zámok majetkom Slovenskej akadémie vied a pre verejnosť je sprístupnený iba sčasti (záhrady, nádvorie, vyhradené miestnosti). Od brány po vežu zdolávajú turisti 156 schodov. Na zámku sa robia svadby a organizujú sa v ňom národné i medzinárodné vedecké konferencie (napríklad Lubyho právnické dni), čo určite neprospieva zachovaniu jeho pôvodného rázu, ale na druhej strane je to pre zámok skoro jediný zdroj príjmov, z ktorého môžu hradiť jeho nákladnú údržbu. Pálfiovci majú na miestnom cintoríne hrobku.

Cestou na južné Čechy sme sa zastavili pri zámku Červená Lhota. Je ro renesančný vodný zámok umiestnený na skale, ktorá sa prehradením údolia a zvýšením hladiny vody stala ostrovčekom v zámockom rybníku.

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1465. Gotická pevnosť/hrad tu v údolí Dírenského potoka na žulovom skalnom útese vznikla už v 14. storočí. Prehradením potoka hrádzou sa skala zmenila na ostrov. V roku 1530 sa majiteľmi stali rytieri Kábové z Rybňan. Jan Kába z Rybňan dal starú gotickú pevnosť/hrad prestavať na pohodlnejší renesančný zámoček, nazývaný od tej doby Nová Lhota.

Pomenovanie Červená Lhota sa objavuje až na začiatku 17. storočia, podľa farby zámku.

Růtové z Dírné zámok získali na konci 16. storočia. Ako kališníkom im však bol majetok po bitke na Bielej hore v roku 1620 skonfiškovaný, i keď sa českého stavovského povstania nezúčastnili. V časoch tridsaťročnej vojny vlastnil miestne panstvo taliansky kapitán Antonio Bruccio. Po jeho smrti kúpil zámok v roku 1641 Vilém Slavata z Chlumu a Košumberka. Po roku 1641 a v rokoch 1658 – 1678 bol zámok barokovo prestavaný na letohrádok, kam Slavatovci jazdili z neďalekého Jindřichovho Hradca.

Po vymretí rodu Slavatovcov po meči v roku 1693 zdedila Červenú Lhotu neter posledného Slavata Marie Terezie, vydatá do rodiny Windischgrätzovcov. Od polovice 18. storočia sa majitelia niekoľkokrát zmenili. Za Ignáca Stillfrieda pobýval v rokoch 1796 – 1799 na zámku skladateľ a spoluzakladateľ nemeckej opery Karl Ditters von Dittersdorf. Od roku 1835 vlastnili zámok postupne členovia štyroch generácií kniežacej rodiny Schönburg-Hartenstein – nemeckých ríšskych kniežat. Tento rod zámok obýval až do roku 1945, kedy im ako nemeckým občanom bol zámok skonfiškovaný. Poslední majitelia dali v polovici 19. storočia zámockú vežu a štíty upraviť novogoticky.

Medzi rokmi 1903 – 1913 boli za princa Johanna Schönburg-Hartensteina tieto úpravy odstránené a nahradené neorenesančnou prestavbou podľa projektu architekta Humberta Walchera z Moltheimu, ktorá dala zámku jeho dnešnú podobu.

Prvé dve noci sme boli ubytovaní vo Frymburku na brehu vodnej nádrže Lipno.

Fresky v hoteli

Malebné juhočeské mestečko Frymburk leží v podhorí Šumavy na brehu vodnej nádrže Lipno. Vďaka krásnej prírode a rozsiahlej sieti turistických trás a cyklotrás, čistému jazeru a množstvu penziónov, hotelov, reštaurácií a wellness služieb sem ľudia jazdia celý rok.
Zďaleka viditeľnou dominantou je kostol sv. Bartolomeja s novogotickou vežou.

Keďže sme mali so sebou bicykle, naša prvá cesta viedla okolo lipenskej priehrady.

Kompou sme sa preplavili na druhý breh …

… a pokračovali až k priehradnému múru na konci priehrady.

Vodní nádrž Lipno je priehrada na českej rieke Vltava v okresoch Český Krumlov a Prachatice. Rozlohou 48,7 km² najväčšia vodná nádrž v krajine je súčasťou Vltavskej kaskády a predstavuje jej prvý stupeň. Bola vybudovaná v rokoch 1952 – 1959 a prehradením toku vzniklo jazero dlhé 42 km a hlboké maximálne 25 m. Názov dostala podľa obce Lipno nad Vltavou, v ktorej katastri stojí sypaná hrádza s tesniacim jadrom.

Vodná elektráreň Lipno I sa nachádza na rovnomennej vodnej nádrži a do prevádzky bola uvedená v roku 1959. Zaujímavosťou je situovanie elektrárne v podzemnom priestore s rozmermi 65 x 22 m a výškou 37 m, vylámanom v skale v hĺbke 160 m. Voda je privádzaná oceľovými potrubiami s priemerom 4,5 m a dĺžkou 160 m na 2 Francisove turbíny s inštalovaným výkonom 2×60 MW, ktoré slúžia najmä k pokrytiu špičkových odberov elektriny. Z priestorov elektrárne je potom voda odvádzaná 3,6 km dlhým, 8,4 m širokým a 7,8 m vysokým tunelom do vyrovnávacej nádrže. Vyrovnávacia nádrž Lipno II, sprevádzkovaná v roku 1957, je vybavená Kaplanovou turbínou s výkonom 1,6 MW.

Z priehrady je preto odvádzaný iba minimálny prietok vody.

Lipno nad Vltavou v súčasnosti žije z turistického ruchu, je tu vybudovaný aquapark, lyžiarsky areál Lipno – Kramolín, snowboard park, bobová dráha, letné kino, golfové ihrisko a ďalšie atraktivity.

Apartmánový komplex Marina Lipno, jeden z najväčších jachtových prístavov v celej strednej Európe .

Zaslúžené osvieženie 🙂

Večer som sa s dronom vybral na začiatok jedného z bočných ramien priehrady nad Frymburkom.

Priehrada po západe slnka

Ráno sa oplatilo skoro vstávať, lebo nad vodou sa uržiaval jemný opar.

Frymburské námestie nie je v centre mesta, ale leží trochu nesymetricky na polostrove. Časť pôvodného mesta totiž zatopila priehrada Lipno.

Ten ranný opar bol nádherný, takéto rána mám rád 🙂

Po raňajkách sme sa vybrali do najmenšieho mesta južných Čiech – Rožmberk nad Vltavou.

Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1250. Založil ho syn Vítka z Prčic z rodu Vítkovcov. Mestečko v podhradí založil v roku 1262 Vok z Rožmberka. Už skôr však v miestach nižšieho vltavského brodu stála osada na ceste z Netolic do Linzu. Tá potom s novo vzniknutým mestečkom splynula.

Hrad Rožmberk je rozsiahly hradný komplex ležiaci na ostrohu nad riekou Vltavou z 13. storočia, dobudovaný v 30. rokoch 14. storočia. V roku 1522 vyhorel a neskôr bol mnohokrát prebudovaný. V miestach pôvodného Horného hradu stojí tzv. Nový zámok – obytná budova z 19. storočia, verejnosti neprístupná. Slúži ako rekreačné stredisko Českej pošty.

Dnešné jadro hradu tvorí takzvaný Dolný hrad, vystavaný v 30. rokoch 14. storočia ako zmenšenina dnešného krumlovského zámku. Neskôr bol prestavovaný, prvýkrát ešte v gotickom slohu, začiatkom 16. storočia renesančne, v 19. storočí opäť regotizovaný.

Dolný hrad, veža Jakobínka, Nový zámok

Pohľad na dolný hrad z veže Jakobínka.

Historické obrázky Rožmberského komplexu

V septembri roku 2013 bol predstavený a slávnostne zahájený projekt na reštaurovanie a sprístupnenie stredovekej veže Jakobínky na hrade Rožmberk nad Vltavou. Veža bola reštaurovaná stredovekými stavebnými technológiami za použitia funkčnej repliky stredovekého žeriava. Okolo veže bolo vystavané špeciálne lešenie z ručne opracovaného dreva vyťaženého v miestnom lese.

Replika stredovekého žeriava dlhá 14 a vysoká 7 metrov s kolesom na ľudský pohon stála do augusta 2019 na vrchole veže a bolo možné ním otáčať okolo svojej osi. Vďaka tomu žeriav obslúžil celý plášť veže až po vrchol. S jeho pomocou sa do tridsaťmetrovej výšky vyťahovali kamenné krakorce, tesárske prvky na konštrukciu krovu a ochodzu, strešná krytina, kameň a malta potrebná na opravu veže. Dole potom znášal suť. Nosnosť žeriava bola 500 kg a jeho obsluhu zaisťovali tri osoby.

Rotačný žeriav na vrchole veže Jakonínka v r.2019