Jesenné Slovinsko II

with Nekomentované

 V októbri  2022 sme sa rozhodli ísť do Slovinska poznávať krajinu a užívať si krásne jesené farby. Prvou zástavkou bola Velika Planina – náhorná plošina, ktorá sa po stáročia využívala ako pastvina pre dobytok. Tej sme sa venovali v predchádzajúcom článku.

Po návšteve Velikej planiny sme sa vybrali do hlavného mesta Slovinska – Ľubľany. Mestom preteká rieka Ľubľanica.

Ľubľanský hrad je dominantou slovinského hlavného mesta a patrí medzi najkrajšie mestské hrady v strednej Európe. Stojí na kopci približne 70 metrov nad historickým centrom a ponúka nádherný výhľad na celé mesto aj okolité Alpy. Hrad má viac ako 900 rokov a dnes slúži ako kultúrne centrum s múzeami, výstavami, koncertmi a reštauráciou.

Na hrad vedie pozemná lanovka.

Pohľad na mesto z hradu

Počas 2. svetovej vojny bol hrad zničený a po nej novo prestavaný v modernom štýle.

Z hradu je výhľad cez celé mesto až k Kamnicko-savinjským Alpám.

Vyhliadkova veža

Kaplnka na hrade

Mapa Ľubľanského hradu

Draci boli v stredoveku častými ochrannými symbolmi hradov a miest. Keď sa Ľubľana rozvíjala, drak sa objavil v mestskom erbe a vlajke a stal sa symbolom sily, odvahy a ochrany mesta. Jeden drôtený bol aj na hornej zastávke lanovky.

A lanovkou zase dolu …

Miestne trhy

Obrazy na trhu

Oblasť ľubľany bola osídlená už v dobe Starovekého Ríma, kedy tu tesne pred prelomom letopočtu Rimania založili tábor Emona, ktorý roku 34 pred Kr. dostal mestské práva. Na 364 m vysokom pahorku nad mestom vybudovali Rimania pevnosť. V 5. storočí mesto a pevnosť zničili barbari. V 6. storočí bola pevnosť obnovená ako slovanská Luvigana, ktorú v 10. storočí zničili starí Maďari.

Prvá písomná správa o Ľubľane je z roku 1144. R. 1260 sa prvýkrát uvádza ako mesto medzi hradom a Ľubľanicou. Stala sa hlavným mestom Kranska a od roku 1276 bola v rukách tirolských grófov. Od roku 1335 bola spolu s Kranskom pod vládou habsburskej ríše ako hlavné mesto Kranska až do roku 1918, s výnimkou rokov 1809-1813/1815, keď bola sídelným mestom Francúzmi zriadených Ilýrskych provincií.

Od 60. rokov 15. storočia bola sídlom biskupov, roku 1895 ju z veľkej časti zničilo zemetrasenie. V 19. a začiatkom 20. storočia bola významným centrom slovinského národno-oslobodzovacieho hnutia.

Pri vzniku kráľovstva SHS sa nestala hlavným mestom Slovinska, ale Drávskej bánoviny. Počas druhej svetovej vojny ju obsadili Taliani (1941-1943) a Nemci (1943-1945). Od roku 1945 je hlavným mestom Slovinska. Roku 1955 mu Josip Broz Tito udelil titul Mesto Hrdina. Centrom Slovinska v rámci Juhoslávie bolo mesto až po vojne a po roku 1991 je aj centrom nezávislého Slovinska.

Vyhliadková plavba po Ľubľanke.

Okolo obeda sme boli smädní a hladní a tak sme si našli Pub Lajbah.

Čapuje sa tu 23 druhov piva z lokálnych aj zahraničných remeselných pivovarov. Ich ponuka sa pravidelne obmieňa podľa sezóny.

Dávali sme si iba malé pivká, lebo sme mali auto.

Obraz na stene krčmy

V r. 2022, keď sme tam boli, pôsobil tam šéfkuchár Juan z Argentíny. Bol bratom argentínskej partnerky majiteľa podniku a do jedálneho lístka priniesol aj typické argentínske jedlá, ako sú empanadas, choripán, chimichurri.

Po jedle zase na zdravie 🙂

Na prechádzke po námestí sme ochutnali aj pečené gaštany.

Podvečer sme sa ubytovali v apartmáne Smolet, kde nás čakalo milé privítanie.

Tento apartmán som vybral preto, lebo v jeho blízkosti sa nachádza kostol sv. Tomáša. Je umiestnený na vrchu malého kopca s krásnym výhľadom na okolie.

Kostol Sveti Tomaž patrí medzi najfotografovanejšie miesta v Slovinsku.

Prvýkrát sa kostol spomína v stredoveku, pričom jeho korene siahajú až k románskemu obdobiu. Dnešná podoba je výsledkom viacerých prestavieb, zachovali sa však aj gotické časti a stredoveké fresky.

V ten večer hrala obloha všetkými farbami.

Kostolík v noci s hviezdami

Ráno sa údolie pod kostolíkom ponorilo do hmly a to bol pre fotografa zážitok, pre ktorý sa oplatí vstávať skoro pred východom slnka.

Slnko vychádza a osvetľuje krajinu krásnym mäkkým svetlom.

Krásne miesto, plné pokoja …

Po východe slnka sme si dali raňajky na terase apartmánu s výhľadom na kostolík.

Ďalším krásnym miestom, ktoré sme navštívili, bol vodopád Peričnik.

Peričnik (Slap Peričnik) patrí medzi najkrajšie vodopády v Slovinsku a nachádza sa vo Národnom parku Triglav, vo Vratskej doline neďaleko obce Mojstrana.

Je výnimočný tým, že môžeš prejsť za padajúcou vodou, čo je v Európe pomerne zriedkavé. Podobný vodopád som navštívil na Islande.

Závoj z padajúcej vody vytvára vodnu hmlu a je to úžasný pohľad na tento výtvor prírody.

Vodopád má výšku 52 m.

Pohľad na vodopád z vtáčej perspektívy

Národný park Triglav

Kranj je štvrté najväčšie mesto Slovinska s približne 38 000 obyvateľmi.

Moderný mestský bicykel

Škampi na žaru

Večer sme sa vrátili späť ku kostilíku sv. Tomáša ešte predtým, než slnko zapadlo za okolité hory.

Po západe slnka vychádza mesiac

Pred odchodom nás opäť potešil pozdrav od majiteľov apartmánu.

Pokračovanie nabudúce …

 

 

 

1359total visits,1visits today

Leave a Reply