V máji 2022 som navštívil ostrov v Stredozemnom mori Cyprus.

V treťom článku sa vydáme do vnútrozemia za históriou ostrova. Cestou sme sa zastavili na križovatke pri starom autobuse, ktorý to už má za sebou …

Kozy vo voľnej prírode nad priehradou Kannaviou pri rovnomennej dedine.

Názov dediny pochádza zo slova kannavouri (konope), pretože kedysi sa v tejto oblasti pestovalo. Dnes tu však nenájdete žiadne konope, len olivovníky, vinice a duby.

Priehrada nemá energetické využitie, slúži ako rezervoár vody.

Chrysoroyiatissa Monastery je kláštor z 12. storočia zasvätený Panne Márii Zlatého granátového jablka.

Založil ho mních Ignác (grécky: Ιγνάτιος ) a nachádza sa 1,5 kilometra od dediny Panayia, rodiska zosnulého arcibiskupa Makaria. Súčasná budova pochádza z roku 1770.

Interiér kostola

Pano Panayia ( grécky Πάνω Παναγιά ), tiež známa ako Panayia (grécky Παναγιά ), je hornatá dedina na Cypre, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 900 metrov v pohorí Pafos.

Panayia vďačí za svoj názov mnohým kostolom a kláštorom, ktoré sa nachádzajú v dedine alebo v jej blízkosti a sú zasvätené Panne Márii (ktorá sa po grécky nazýva Panayia).

Kostol Agios Georgios, ktorý sa nachádza v strede obce, bol prvým kostolom, ktorý bol v obci postavený okolo 14. storočia. V roku 1929 mala obec 800 obyvateľov, a preto bola táto malá kaplnka príliš malá na to, aby pojala všetkých obyvateľov. Bolo rozhodnuté, že kaplnka bude zbúraná a na jej mieste bude postavená nová v rovnakom štýle.

V roku 1932 bol krásny kostol dokončený a všetci obyvatelia ho mohli obdivovať, keďže sa na jeho stavbe podieľali. 9. septembra však došlo k silnému zemetraseniu a kostol bol vážne poškodený. Grécka vláda ponúkla 800 libier na opravu chrámu, ale peniaze nestačili, a tak arcibiskup Makarios III. zaplatil zo svojich osobných peňazí.

Svätý Juraj je ochrancom dediny Panayia a pomáhal im v mnohých ohľadoch v ťažkých časoch, napríklad keď z dediny vyhnali Turkov. Jeho sviatok sa oslavuje 23. apríla.

Staré nástroje na lisovanie olív a hrozna.

Kamenné domy, ktoré poskytujú v lete príjemný chládok.

Panayia tou Sinti je opustený kláštor na brehu rieky Xeros.

Centrálna loď kláštora, ktorá pochádza zo 16. storočia, je v dobrom stave a je považovaná za jednu z najdôležitejších budov benátskeho obdobia. V roku 1997 získala ocenenie „Europa Nostra“ za reštaurovanie a konzerváciu.

Interiér kostola

Oddychujúca krava na okraji cesty

Petra tou Romiou (grécky Πέτρα του Ρωμιού, doslovne Rímska skala, je známa aj ako Afroditina skala. Je to morský kameň na južnom pobreží pri meste Pafos. Nachádza sa pozdĺž hlavnej cesty z Pafosu do Limassolu.

Kombinácia krásy oblasti a jej postavenia v mytológii ako rodiska Afrodity z nej robí obľúbené turistické miesto.

Výhľad z reštaurácie

Afrodita sa rodí z morskej peny

Západ slnka stál za to 🙂

Podľa jednej legendy je táto skala miestom narodenia bohyne Afrodity, kvôli penivým vodám okolo úlomkov skaly, a preto je známa ako Afroditina skala. Gaia (Matka Zem) požiadala jedného zo svojich synov, Krona, aby zmrzačil svojho otca, Urána (Nebo). Kronos odrezal Uránovi semenníky a hodil ich do mora. Podľa Hesiodovej Teogónie sa Afrodita narodila z peny spôsobenej Uránovými genitáliami, keď boli hodené do mora.

Podobne aj miestna verzia naznačuje, že Afroditina skala je súčasťou spodnej časti tela Urána. Táto legenda hovorí, že Kronos prepadol svojho otca a kosou ho porezal pod pásom. Urán, keď sa snažil utiecť, stratil časti svojho skráteného tela a semenníkov v mori. Objavila sa biela pena, z ktorej sa vynorilo dievča, ktoré vlny najprv odniesli na Kytheru a potom na Cyprus. Rimania ju všeobecne nazývali Venuša.

V noci sme sa ešte zastavili pri vraku lode EDRO III a užili si tisíce hviezd.

Pokračovanie nabudúce …

418total visits,1visits today