V októbri  2022 sme sa cestou do Slovinska zastavili na jedeň deň v Budapešti. Keďže času na poznávanie historického jadra hlavného mesta Maďarska bolo málo, dohodol som sa s jedným fotografom z Budapešti, že mi urobí prehliadku najkrajších miest. Začali sme na Budínskom hrade.

Budínsky hrad (maďarsky Budavári Palota, turisticky Budin Kalesi) je historický hrad uhorských kráľov v Budapešti. V minulosti sa nazýval aj Kráľovský palác a Kráľovský hrad.

Stručná história : Po tatárskom vpáde začal kráľ Belo IV. okolo rokov 1247–1265 budovať na hradnom vrchu opevnené sídlo.
Gotický rozkvet (14.–15. stor.): Žigmund Luxemburský hrad výrazne rozšíril, čím sa stal jedným z najväčších gotických palácov vtedajšej Európy.
Zlatý vek (druhá polovica 15. stor.): Počas vlády Mateja Korvína bol palác centrom renesančnej kultúry a jeden z najmajestátnejších v Európe.
Osmanská nadvláda (1541–1686): Po bitke pri Moháči (1526) a obsadení Budína Turkami hrad spustol a slúžil ako sklad zbraní.
Habsburská prestavba (18.–19. stor.): Po znovudobytí bol barokovo prestavaný, neskôr v 19. storočí obnovený a stal sa miestom korunovácie Františka Jozefa I. (1867).
20. storočie a súčasnosť: Počas 2. svetovej vojny bol zničený, následne prestavaný v zjednodušenom štýle. Dnes je kultúrnym centrom s galériou a múzeom.

Pohľad z hradu na Dunaj

Pohľad do kupoly s točitým schodiskom

Pred Maďarskou národnou galériou stojí jazdecká socha Eugena Savojského. Princ Eugene of Savoy bol jeden z najvýznamnejších vojvodcov habsburskej monarchie. Preslávil sa najmä vo vojnách proti Osmanskej ríši a zohral kľúčovú úlohu pri oslobodzovaní Uhorska (vrátane Budína) spod tureckej nadvlády v 17. storočí.

Dielo, odhalené v roku 1900 a vytvorené Jozefom Rónom, zvečňuje scény zo zentejskej bitky (r.1697) a na podstavci sochy sú zobrazení tureckí zajatci. História sochy je zaujímavá: Socha bola pôvodne vytvorená pre mesto Zenta (dnes Srbsko). Mesto si ju však nemohlo dovoliť zaplatiť a v roku 1900 ju štát zakúpil vďaka intervencii premiéra Kálmána Szélla pre Budínsky hrad ako dočasné riešenie. Mala ju nahradiť socha cisára Františka Jozefa – ale k tomu nikdy nedošlo a preto tam stojí dodnes.

Budínsky hrad dnes nie je len jedna budova, ale celý komplex palácov, nádvorí a múzeí:

Maďarská národná galéria – umenie od stredoveku po modernu
Széchényiho národná knižnica – najväčšia knižnica v krajine
Budapeštianske historické múzeum – dejiny mesta

Z hradu je dobrý výhľad na Dunaj, Reťazový most a Országház – Maďarský parlament.

Budavári Sikló je historická lanovka, ktorá spája nábrežie Dunaja (pri Széchenyiho reťazovom moste) s vrcholom kopca pri Budínsky hrad.

Základné informácie o lanovke – jedna z najstarších lanoviek v Európe bola otvorená v r. 1870, počas 2. svetovej vojny bola zničená, obnovená v roku 1986, súčasť svetového dedičstva UNESCO.
Ako funguje – má 2 vozne, ktoré sa pohybujú proti sebe (keď jeden ide hore, druhý ide dole), jazda trvá len asi 1–2 minúty a prekonáva výškový rozdiel približne 50 metrov.

Dolná stanica lanovky

Pohľad na hradný komplex z vrchu Gellért pred západom slnka

Osvetlený hrad po západe slnka

Széchenyiho reťazový most – Széchenyi lánchíd je historický visutý most ponad rieku Dunaj v Budapešti. Bol prvým pevným spojením medzi mestami Budín a Pešť, čím symbolicky aj prakticky zjednotil hlavné mesto Maďarska. Patrí medzi najznámejšie architektonické dominanty mesta a považuje sa za inžiniersky zázrak 19. storočia. Bol otvorený 20. november 1849, má dĺžku 375 metrov a hlavné rozpätie 202 metrov.

Hoci v názve je „reťazový most“, most je visutý, zavesený na masívnych oceľových článkoch s celkovou hmotnosťou viac než 5 000 ton.

Počas druhej svetovej vojny bol most v roku 1945 zničený nemeckou armádou. Obnovený bol presne po sto rokoch od svojho otvorenia – 21. novembra 1949 – a odvtedy zostáva neoddeliteľnou súčasťou panorámy Budapešti.

V čase našej návštevy bol most v rekonštrukcii, preto sme ho z blízka nefotili.

Budapest Eye je veľké vyhliadkové ruské koleso nachádzajúce sa na námestí Erzsébet tér. Má výšku 65 metrov, kapacitu 8 osôb na kabínu a jedna jazda trvá asi 10 minút.

V pozadí je Bazilika sv. Štefana (po maďarsky Szent István-bazilika) – monumentálny rímskokatolícky chrám, zasvätený prvému uhorskému kráľovi svätému Štefanovi. Je jednou z najvýznamnejších pamiatok Maďarska a hlavným miestom liturgických a kultúrnych podujatí.

Bazilika sa začala stavať v roku 1851, no pre technické ťažkosti a smrť dvoch architektov trvala viac ako päťdesiat rokov. Počas výstavby sa zrútila pôvodná kupola, čo si vyžiadalo jej kompletnú rekonštrukciu. Bazilika bola slávnostne vysvätená v roku 1905 a stala sa symbolom národnej identity a kresťanskej tradície Maďarska. Má kapacitu približne 8 500 ľudí. Bazilika je ukážkou neoklasicistickej architektúry s mohutnou kupolou, ktorá dosahuje výšku 96 metrov – rovnakú ako kupola Maďarského parlamentu, čo symbolizuje rovnováhu medzi duchovnou a svetskou mocou.

Bazilika je miestom uchovávania jednej z najposvätnejších relikvií Maďarska – mumifikovanej pravej ruky sv. Štefana, známej ako Szent Jobb („Svätá pravica“). Každoročne 20. augusta, na sviatok sv. Štefana, sa koná procesia s relikviou a veľkolepé oslavy štátneho sviatku.

Belvároský farský kostol (maďarsky Belvárosi Plébániatemplom) je jeden z najstarších kostolov v Budapešti.

Pôvod siaha až do 11. storočia, bol postavený na mieste rímskej pevnosti (Contra-Aquincum). Počas osmanskej nadvlády bol prestavaný na mešitu, po oslobodení znovu vysvätený ako kresťanský kostol. Architektúra je kombinácia románskeho, gotického a barokového štýlu, vo vnútri sa zachovali aj prvky z čias tureckej mešity.

Alžbetin most (maďarsky Erzsébet híd, anglicky Elisabeth Bridge) je visutý oceľový most cez rieku Dunaj. Spája mestské časti Budín a Pešť a patrí medzi najvýraznejšie moderné mosty v panoráme mesta. Názov nesie po cisárovnej Alžbete Bavorskej, známej ako Sissi.

Pôvodný Alžbetin most bol postavený v rokoch 1897 – 1903 podľa projektu inžinierov Auréla Czekeliusa a Antala Kherndla ako jeden z najmodernejších visutých mostov svojej doby. Mal bohatú neorenesančnú výzdobu a jeho centrálne pole s dĺžkou 290 metrov bolo v tom čase najdlhším na svete bez podperného piliera v koryte Dunaja. Počas druhej svetovej vojny ho 18. januára 1945 vyhodila do povetria ustupujúca nemecká armáda.

O rekonštrukcii sa rozhodlo až v 50. rokoch 20. storočia. Nový most navrhol architekt Pál Sávoly v modernistickom štýle ako visutý most s hlavným lanovým poľom. Výstavba prebiehala v rokoch 1961 – 1964 a otvorený bol 21. novembra 1964. Nová konštrukcia je ľahšia a úspornejšia než pôvodná, s jednoduchým bielym dizajnom, ktorý kontrastuje s okolitými historickými mostmi.

Most slobody (maďarsky Szabadság híd, pôvodne Ferenc József híd) je jeden z najkrajších a najcharakteristickejších mostov v Budapešti. Most bol postavený v r. 1894 – 1896 ako súčasť osláv tisícročia od príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny. Jeho konštrukcia pripomína reťazový most, no ide o priehradový nosník so zavesenou cestou.  Počas druhej svetovej vojny bol most v roku 1945 zničený a už v roku 1946 zrekonštruovaný ako prvý obnovený dunajský most v Budapešti.

Na vrcholoch pylónov sa nachádzajú bronzové sochy mýtických vtákov turulov, symbolov maďarskej slobody a identity.

Názov Most slobody odkazuje na maďarský boj za nezávislosť a národnú slobodu. Po rekonštrukcii si zachoval pôvodný secesný štýl, pričom sa stal symbolom obnovy mesta po vojne. Je obľúbeným miestom prechádzok a v lete sa dočasne uzatvára pre autá, aby ho mohli využívať chodci a cyklisti.

Dnes je Most slobody súčasťou dopravnej siete Budapešti – premávajú po ňom električky aj autá. Zároveň slúži ako obľúbené miesto stretávania, koncertov a mestských podujatí. Vďaka svojej polohe medzi Gellértovými kúpeľmi a Veľkou tržnicou ponúka panoramatické výhľady na Dunaj a historické centrum mesta.

Budova Maďarského parlamentu (maď. Országház) je monumentálnym sídlom Národného zhromaždenia Maďarska v centre Budapešti. Nachádza sa na peštianskom brehu Dunaja a patrí medzi najvýznamnejšie symboly krajiny aj medzi najkrajšie parlamentné budovy sveta.

Parlament je dlhý 268 m, široký 123 m a pozostáva z viac ako 690 miestností. Hlavná kupola spája dve časti – bývalú Hornú snemovňu a Poslaneckú snemovňu. Fasádu zdobí 242 sôch uhorských panovníkov, vodcov a šľachticov, doplnených o množstvo erbov. Interiér je bohato zdobený zlatom a mramorom; pri výstavbe sa použilo 40 miliónov tehál a 40 kg zlata. Má 365 vežičiek ako dní v roku.  Architekt Imre Steindl sa inšpiroval britským parlamentom vo Westminsteri, no dielo dokončil jeho tím po jeho smrti.

Výstavba bola súčasťou osláv milénia maďarského štátu a mala demonštrovať význam Uhorska v Rakúsko – Uhorskej monarchii. Na budove pracovali tisíce robotníkov, z ktorých mnohí pochádzali z dnešného Slovenska. Budova prežila obidve svetové vojny i revolúciu roku 1956; niektoré stopy po streľbe sú dodnes zachované ako historická pripomienka.

V centrálnej Dómovej sále sú vystavené maďarské korunovačné insígnie – Svätá koruna svätého Štefana, žezlo, jablko a meč. Koruna patrí medzi najstaršie v Európe a predstavuje symbol maďarskej štátnosti.

Na tom kamennom stĺpe sú vyznačené výšky hladiny Dunaja počas veľkých povodní. Ide najmä o pripomienku veľkej povodne z roku 1838, jednej z najničivejších v dejinách Budapešti a ďalších významných záplav v 19. a 20. storočí.

Po prehliadke historického centra mesta sme vyhladli a hlavne vysmädli a keďže vedľa nášho ubytovania sme našli dobrú piváreň, nemuseli sme veľa rozmýšľať 🙂

Keďže výber pív bol obrovský, zvolili sme degustáciu najznámejších pív.

A keďže jedlo bolo tiež úžasné, krásny večer v maďarskej metropole bol dokonalý 🙂

Ráno som si ešte pozrel Budínsky hradný tunel. Je to historický cestný tunel nachádzajúci sa pod Hradným vrchom. Spája Clarkovo námestie pri Reťazovom moste s Krisztinavárosom, čím zaisťuje dôležité dopravné prepojenie medzi centrom mesta a Budínom.

Budínsky hradný tunel má dĺžku 350 m a bol dokončený v roku 1857 podľa návrhu škótskeho inžiniera Adama Clarka, ktorý je známy aj stavbou Reťazového mosta. Tunel bol vybudovaný ako prepoj pre obyvateľov Budína, aby mali priamy prístup k centru mesta bez nutnosti obchádzať Hradný vrch. Stavba patrila k významným technickým úspechom 19. storočia v Uhorsku.

My sme videli za jeden večer iba malú časť Budapešti, ale stálo to za to. Nebola to naša posledná návšteva tohto historického mesta …

2372total visits,2visits today